Zaujala ma veľmi krásna báseň o viere, úryvok z nej si môžete prečítať na tomto blogu.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ - V Chráme svätej Maagdalény

"Teraz sa i u nás zišli,

teraz i u nás do kostola vnišli,

- do kostola maličkého,

predsa pre nich premilého,

do kostola dreveného,

láskou krásne zdobeného,

kde niet striebra ani zlata,

chudobný je ako chata,

predsa - duša s dušou spätá -

každý na svoje miesto sadá:

robustní chlapi v huni,

starci a starenky, chlapci a dievčatá,

kde-tu je svieca lojová rozžatá

a organ starý duní

akýsi dávny, mocný chorál,

sťaby ktos´ úhory železným pluhom oral.

Slová sú temer jak tuná, len melódia iná:

"Welebi duše má Hospodina!"