« Späť

ĎAKUJEM Ti Pane za rodičov

ĎAKUJEM Ti Pane za rodičov

Chcem svedčiť o tom aký je Boh veľký a láskavý.

Minulý ťýždeň oslávili moji rodičia spoločne 62 rokov (obaja narodení 30.11.1957). Uvedomil som si, že napriek tomu, čo všetko sme spoločne počas života prežili a často prežívame, hoci už máme aj my deti samostatné rodiny, som si zaspomínal nie len na to aký ťažký život to bol aj pre nás deti, ale hlavne na to, že koľko milostí sme cez rodičov dostali a ako sa Ježiš cez nich prihovára do nášho života. Minulý mesiac oslávili naši rodičia výročie 40 rokov ich svadby.

V skratke poviem len toľko, že otec bol silným "alkoholikom" (nerád používam toto slovo), preto ho môžete nahradiť termínom "človek posadnutý duchom alkoholizmu" a fajčiarom. Naša mama bola mnoho krát aj cez nás synov (najmä cezo mňa) priamo, či nepriamo tlačená, aby si uplatnila svoje právo na rozvod. Ona však toto právo nikdy nevyužila a vždy bojovalo inou formou proti vojnám, ktoré sa odohrávali na rodinnej fronte. Bojovala s modlitebnou knižkou v ruke, nie s právnikmi a jej cesty neviedli na súd, ale do kostola. Po tých dlhých rokoch si uvedomujem tú obrovskú obetu, ktorú podstúpila, aby zachovala JEDNOTU našej rodiny a možno aby zachránila minimálne jednú dušu, ktorú má pre Ježiša obrovskú hodnotu.

Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena posväcuje sa v bratovi; veď ináč vaše deti boli by nečisté, a predsa sú sväté (1. Korintským 7,14)

Otec po tých dlhých rokoch prestal piť a fajčiť. Je to už niečo cez 3 roky, ale nedal si ani pohárik ani cigaretu. Síce to prišlo cez kríž, ale prišlo (málo kedy sa človek zmení bez kríža). Čo je však dôležitejšie je, že v jeho rukách sa nachádza každý večer ruženec, nie pohárik, či cigareta a do jeho úst neprichádza alkohol, ale Telo Kristovo.

Po tých dlhých rokoch (tiež som musel k tomu dozrieť) som mu v srdci odpustil, a to odpustenie zmenilo nie len náš vzťah, ale predovšetkým moje srdce. Zavládol v ňom totiž pokoj. A až keď zavládne v srdci pokoj, až vtedy je človek pripravený človeku prejavovať lásku a Ježiš môže prísť do nášho života s ďalšími milosťami. Hnev je ako hniloba, ktorá nás požiera a postupne nám rozoťerie celú našu dušu.

Som vďačný Bohu za mojich drahých rodičov, lebo presne takých rodičov som mal dostať a všetko malo svoj význam. Chcem aj Vás ostatných povzbudiť k tomu, aby ste si vzájomne ODPÚŠTALI (ako sa opúšťali), aby ste sa utiekali viac do KOSTOLOV (ako do právnickych kancelárií) a hlavne, aby ste viac podstupovali OBETU (ako samotnú spravodlivosť), lebo k tomu sme neboli povolaní na tento svet. Ježiš nás poslal, aby sme nie súdili iných, ale aby sme si prejavovali lásku. Nie sme povolaní k spravodlivosti, ale k láske.

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci  (Mt7,11-12)

Predchádzajúci Ďalej