Adventné zamyslenie v predvianočnom týždni.

21. december

Dnešné čítania: Pies 2,8-14 alebo Sof 3,14-17; Ž 33; Lk 1,39-45.

V dnešnej antifóne sa hovorí o „Svetle“. Je to akoby prelúdium k tomu, čo budeme počuť na Vianoce (Jn 1,1-18). Kristus prichádza ako svetlo (Jn 1,9), teda ožiari všetko, podobne ako keď v tmavej miestnosti odrazu zasvietime poriadne silnú lampu.
Vlastne nie tak, veď to by všetkých oslepilo! V skutočnosti azda práve preto Boh prichádza veľmi jemne (malé dieťa) a skromne (uložené v jasliach), podobne ako keď sa celkom pomaly rozsvecujú sviečky, alebo reostatom riadené svietidlo...
Avšak keď sa rozhorí, stane sa svetlom sveta (Jn 8,12) a kto bude kráčať za ním, bude mať svetlo života (tamtiež), ba čo viac, on sám sa stane svetlom (Mt 5,14)! Kristus nás „zapaľuje“, čo sa symbolicky znázorňuje odpálením krstnej sviece každého z nás od veľkonočného paškálu. A takto zapálení sa stávame svetlom pre všetkých, aby videli naše dobré skutky a oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach (porov. Mt 5,16).
Stali sme sa svetlom. A svetlo sa nedáva pod mericu, ale na svietnik (porov. Mt 5,15). Máme sa teda správať ako synovia (dcéry) svetla (1Sol 5,4-6; Rim 13,12-13; Ef 5,8-13; Kol 1, 12-13): svietiť, nie prskať oheň, vyžarovať, nie oslepovať, ohrievať, nie páliť. Aj z tohto ohľadu hovorí Svätý Otec Benedikt XVI. o tom, že pravda sa musí prezentovať v láske, inak môže skompromitovať samu seba fundamentalizmom alebo fanatizmom.

Ako sa prejavuje naše kresťanstvo, náš kresťanský charakter vo vzťahu k blížnym okolo nás?
Pane, Ty buď naším svetlom a skrze nás osvieť tých, „čo sedia vo tme a v tôni smrti“.