Diabol – vrah a nepriateľ Cirkvi

Spojitosť medzi diablom a smrťou nám veľmi pekne vykresľuje citát z Knihy múdrosti: „Závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ju tí, čo sú jeho korisťou.” ¹ Opakom smrti je život a ten je podmienený zachovávaním Božích príkazov:,, Hľa, dnes som predložil pred teba život a šťastie, smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť. ...Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo.” ²

Jednoducho povedané, kde sa začnú porušovať Božie prikázania bez vedomia a pocitu viny, tam sa neskôr začne útočiť na podstatu života. Prvým princípom, prečo sa útočí na podstatu života je tzv. užitočnosť. Presne podľa citátu z Knihy múdrosti:,,Sila nech je mierou našej spravodlivosti, lebo slabé preukazuje sa neužitočným.” ³V praxi sa to prejavovalo a prejavuje, ako neúcta k životu postihnutých, chorých, slabých a bezbranných detí. Slabé je neužitočné a spravodlivosť je na strane silného a prosperujúceho. V blahoslavenstvách satanistov sa píše:,, Blahoslavení mocní, , lebo oni budú požívať úctu medzi ľuďmi, prekliati slabí, lebo oni budú vyhladení. ” ⁴ Ďaľším dôvodom, prečo dochádza k zabíjaniu zo strany zlých je neznesiteľnosť toho, ktorý je opačného názoru čiže dobrého a spravodlivého človeka:"Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom.”....⁵ . Zlo nepozná lásku k dobru. Totalitné systémy, kde jedinec neznamená nič, netolerujú ináč zmýšľajúcich. Satanisti vyznávajú:,, Nenáviďte svojich nepriateľov celým srdcom a ak Vás niekto udrie do tváre....Zbite ho po hnátoch a bedrách, lebo sebazáchova je najvyšším zákonom.” ⁶  Tu majú svoj pôvod likvidačné tábory, prípadne väznice. Tam sa tvrdo porušovalo Desatoro, ktoré nič neznamená pre vyznávačov zla a jeho Pôvodca je nenávidený na spôsob satanistov: "Neskláňam sa pred žiadnou z vašich tlačených modiel. Ten, ktorý v desatore prikazuje nie, je mojim smrteľným nepriateľom!” ⁷ Diabol nerozumie reči lásky  on vie iba nenávidieť.

V minulosti bolo znamenie kríža na smiech a nepochopené pretože bolo do začiatku 4. storočia nástrojom popravy. Preto aj kresťania používali na zobrazenie kríža tajné symboly. Bola to kotva s priečnym ramenom, modliaci sa človek - orant s roztiahnutými rukami, alebo pôdorys starých kresťanských chrámov. Vieme, že k prvým zobrazeniam ukrižovaného patrí kresba na kameni v jednom z rímskych domov z 2. stor. po Kr., kde je ukrižovaný zobrazený s osliou hlavou. Pod krížom kľačí mladík – kresťan a pri ňom je nápis: Alexamenos sebethe theon – Alexamenos sa klania svojmu Bohu. Pravdepodobne pohanský chlapec sa takto posmieval svojmu kamarátovi – kresťanovi. ⁸ Satanisti o nič lepšie neospevujú ukrižovaného Krista: ,, Pozrite na krucifix, čo symbolizuje? Stelesnenie úbohosti a neschopnosti visiacej na kríži .” ⁹ Už vieme, že keď sa niekde odstráňujú a potupujú kríže, chápeme, v záujme koho sa to robí.Tam, kde nebude úcta k Trpiacemu na kríži, nemôžeme očakávať úctu k trpiacemu chorému, alebo k spoločensky neužitočnému. Nie je možné nepripomenúť mučivú poznámku odsúdeného nacistického sudcu, ktorý po norimberskom pokonávaní povedal americkému sudcovi: "Nikdy som netušil, že to môže dôjsť až sem. ” Americký sudca odpovedal jednoducho: "Až sem to došlo prvýkrát vtedy, keď ste odsúdili nevinný život. ”Uvažujme dobre nad slovami George Santayana: „Tí, ktorí nepamätajú na minulosť, sú odsúdení znova ju prežiť.^{” 10} Aby mohla padnúť lavína, stačí niekedy veľmi málo. Preto aj v histórii mnohé vražedné lavíny začali padať tichým zabíjaním nevinných, ktorí sa nemohli brániť. Vojnové  konflikty možno prirovnať len k peklu a každý vojnový konflikt dáva možnosť vyniknúť šľachetným charakterom, ale je aj pastvou pre kriminálne živly. Určitým špecifikom diablových militantných aktivít je jeho boj proti Cirkvi. Vyjadruje to aj citát z Apokalypsy: Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo. ¹¹

Celé dejiny ľudstva v období po Kristovi sú poznačené prenasledovaním kresťanov  a hlavne katolíkov. Stále sa menil spôsob prenasledovania, jeho intenzita a miesto prenasledovania. Ani 20. storočie nebolo výnimkou. Nástupom komunizmu na svetovú scénu došlo k mnohým krivdám a prenasledovaniam kresťanov a hoci niektorí komunisti tvrdili, že Ježiš bol najväčší revolucionár, nesprávali sa voči jeho vyznavačom blahosklonne. Dôkazom toho boli násilnosti páchané po VOSR na kresťanoch, prevažne ortodoxných,  ničenie a podradné využívanie chrámov. Najväčšie majstrovstvo v prenasledovaní – katolíkov dosiahol prezident Calles, ktorý sa stal vladárom Mexika r. 1925. Za životné krédo si Calles určil heslo,: "Som osobným nepriateľom Ježiša Krista.” ¹² O približne desať rokov neskôr vypuklo v Španielsku prenasledovanie kresťanov, v ktoromv skutočnosti slobodomurárska – komunisticko  Caballerova vláda mlčky podporovala genocídu duchovenstva a aktívnych laikov, čo viedlo k povstaniu generála Franka. Sedem biskupov, 11 000 kňazov, desiatky tisíc rehoľníc a laikov padlo za obeť týmto zločincom, ktorých po svojom víťazstve generál Franko plným právom staval pred tvrdé vojenské súdy. ¹³ Takto by sa dalo pokračovať gulagmi, koncentrákmi, pracovnými tábormi a nakoniec aj represiami  v islamských štátoch. Faktom však ostáva aj to, že: Vraždení katolíci bývajú málokedy ľutovaní. Ak je kdekoľvek na svete zavraždený, či popravený nejaký komunista, či anarchista, alebo akýkoľvek iný ateista, strhne sa ihneď krik  „Baálových kňazov”, ako vraj fašisti vraždia demokratov, slobodomyseľných duchov, bojovníkov za ľudské práva a za mier. Katolíkov netreba ľutovať... ¹⁴ Už aj v tomto postoji sa premieta tradičný postoj diabla. Stačí, že sa cíti byť ohrozený a už aj útočí. Kradne a zlodejmi nazýva okradnutých. Klame a z klamstva obviňuje oklamaných. Zabíja a ničí život a z vraždenia obviňuje obete. To je presne ten princíp, keď diabol drzo a s divými výčitkami zareagoval na prítomnosť Ježiša v synagóge:  A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem , kto si: Boží svätý.”¹⁵  Diabol má rád ľudí, ktorí povedia : „Čo je ma potom!”  Má rád aj takých čo hovoria: „Čo ťa do mňa !” Tieto dve otázky vyjadrujú egocentrizmus v konaní, aj v pozorovaní problémov okolo seba. Diabol rozhodne neznáša tých, čo sa zaujímajú o iných.

No a preto sa až tak o svojich blížnych nezaujímajme, lebo čert nikdy nespí a človek - vlažný kresťan nikdy nevie, či nebude niekedy potrebovať aj jeho pomoc.

Jozef Krišanda, katolícky kňaz

Použité citáty: