Blogy

« Späť

Kde je blahobyt, tam niet súcitu

Snažím sa chodiť s otvorenými očami.

Odkedy som farským administrátorom v Lomničke, mám diametrálne iný režim dňa ako doteraz a to aj vďaka môjmu kaplánovi Martinovi Pasiarovi. Benediktínske OR ET LABORA som ešte trochu vylepšil na ORA ET LABORA ET RELIQUUM (Modli sa, pracuj a oddychuj) Každé ráno, vždy keď je to možné sa spolu pomodlíme breviár a čítame na pokračovanie encykliky, exhortácie a posolstvá sv. otca. Na to čo čítam sa obyčajne pozerám cez situáciu v ktorej aktuálne žijem. (asi to tak robí väčšina ľudí, predpokladám)

 

Mnohí ľudia sa pozerajú na svoje osobné šťastie cez peniaze. Ak mám peniaze, môžem si kúpiť čo chcem, môžem mať komfort aký chcem.. (alebo ako má niekto iný a ja sa mu chcem vyrovnať) môžem si dovoliť zážitky aké chcem.

Všímol som si raz rómske deti... "člnkovali" sa v potoku na chladničke, ktorá už nemala dvere ale mala ešte termoizoláciu (mimochodom veľmi dobre horí) a ktorá na vode ešte vylepšuje vztlak... a boli skutočne bezstarostné a veselé. Aj napriek tej biede v ktorej žijú, navzdory všetkým neprajným okolnostiam vrátane veľlej chudoby boli šťastné. 

 

Stretol som aj zhýčkané a rozmaznané deti, ktoré nešetrili slzami keď žobroili od svojich rodičov ďalšiu premrštene drahú hračku, ktorá o pár dní nájde svoje miesto v koši a zase budú musieť niečo kupovať, aby sa chvíľku s niečím potešili.

 

Včera sme čítali poslostvo k 47. dňu pokoja. Oslovila ma myšlienka univerzálneho bratstva založená na vzťahu k spoločnému Otcovi. Dokážeme svojimi silami zvíťaziť nad ľahostajnosťou, egoizmom a nenávisťou a prijať legitímne rozdiely, ktoré charakterizujú bratov a sestry?

Pretože máte len jedného Otca, ktorým je Boh, všetci ste bratia a sestry (porov. Mt 23, 8 – 9). Korene bratstva sa teda nachádzajú v Božom otcovstve.  Je to otcovstvo, ktoré účinne plodí bratstvo, pretože ak prijmeme Božiu lásku, ona sa stáva tým najúčinnejším činiteľom premeny nášho života i našich vzťahov s druhými, otvára nás na solidaritu a opravdivé zpolužitie. (1)
 
Bieli ľudia (občania SR) sa zvyknú zaoberať rómskym problémom ale nie v duchu bratstva. Akoby rómsky problém bol vyriešený, keď rómovia dosiahnu našu životnú úroveň, keď sa nám vyrovnajú. Preto sa robia rôzne projekty (som už alergický na slovo projekt) ktoré sú postavené na viere v moc peňazí. Mnohé z tých projektov založených na viere v moc peňazí sú málo efentívne a ak skončí dotovanie, všetko sa vracia do starých koľají.
 
 
Táto oblasť v našej spoločnosti si vyžaduje bratské stretnutie. Pozrime sa aj na druhú stranu brehu: Čím nás môžu títo bratia obohatiť? Aké hodnoty hľadajú oni, a my by sme ich tak veľmi potrebovali? Všímajme si trochu ich bezstarostnosť, radosť zo života, silné rodinné zväzky, odvahu s ktorou vstupujú do nových a neznámych vecí, vnútornú slobodu voči majetku...
 
V dnešnej dobe potrebujeme renesanciu ľudských hodnôt, lebo príliš sa dostáva do popredia osobný blahobyt, technika, kariéra, bohatstvo. Chudobných nám Boh posiela preto, aby nám súcitom obmäkčoval naše egoistické srdcia a aby sme videli aj trošku ďalej, než k prahu svojho domu. 
 
***
Bože, ďakujem ti za bratov rómov, Ty si mi ich dal aby som ich mal rád ako bratov a sestry. Požehnaj rómsky aj slovenský národ a veď nás k porozumeniu, odpusteniu, zmiereniu a k vzájomnému bratstvu.