« Späť

Zakoreniť sa pevne v Bohu

Zakoreniť sa pevne v Bohu

Stačí si dnes otvoriť nejaký magazín, alebo internet, a hneď sa začítate do množstva a množstva "múdrych rád", ako zaručene dosiahnuť úspešný život.

Vždy žasnem, že to mnoho a mnoho ľudí osloví, - a uveria tomu, - podľa reakcií, kde píšu, že sa tou radou už dávno riadia...
Dnes je uponáhľaná doba, kde sa dôraz kladie na všetko možné, na prácu, na "vysoký" životný štýl, "biorytmus", kedy sa musí všetko stihnúť, len nemať čas na seba a vlastnú rodinu.
Ľudia sú duševne, i fyzicky vyprahnutí, lebo strácajú životodarnú miazgu, hovoria tomu, energiu, a hľadajú spôsoby, ako ju získať späť...

Prestali sme veriť v Boha, ale začali sme veriť vo všetko ostatné...
 

A tak ľudia siahajú po všetkom, čo ich "vyslobodí" zo svojich bied a ponúkne im pocit falošnej pohody, šťastia a slobody...

Dnes sa darí, napríklad, výrobcom náramkov, ktorí ponúkajú svoj tovar vraj proti urieknutiu, ktorý je "očistený" (dodnes sa mi nepodarilo zistiť ako, a proti čomu, a od čoho...), ... ktorý je vyrobený podľa pravidiel feng šuej, ktorý nás ochráni pred všetkým možným, a možno nám prinesie i životnú prosperitu, ktorá na nás čaká, len sme doteraz žili v zlej, nevyčistenej aure, ale pomocou tohto prostriedku, sa jej zaručene zbavíme, a konečne sa nám začne dariť...

Na trhu dnes dostať naozaj všeličo... aj vraj očistené sviečky, anjelikov, mašličky na kočík pre dieťatko, aj s vlastným menom.

Sú odklínači čakier, chorôb, zlých ľudí, negatívnych myšlienok, zaklínači woodo bábok, kúzelníci čiernej, vraj i bielej mágie.
 

Môžte uveriť aj stromu, ktorý objímete, príjmete jeho energiu a budete sa cítiť lepšie...

Že sa vám až dodnes nedarilo? To preto, lebo ste si práve prečítali, že za to môže vaša čiara života, vrytá do vašej dlane, lebo to je čiara chudoby a neúspechu, a pozor! i včasnej smrti, ale keby bola dlhšia a spájala by sa s druhou čiarou, to by znamenalo dlhý a úspešný život...
 
Horoskopy, povery a ešte raz: horoskopy a povery ničia ľuďom život. Ale mnohí podľa nich žijú...
Snáre, vykladanie kariet, život usporiadaný podľa luny, hľadanie a "odstraňovanie" geopatogénnych zón pre naše obydlia, posteľ postavená podľa pravidiel feng šuej, klopkanie si na čelo, len aby sme niečo nezariekli... sa naozaj stalo súčasťou dnešného života, a to nielen u neveriacich, ale i u veriacich ľudí, ktorí by mali patriť Bohu.
 
Mnoho rád je, aby sme si uvedomili samého seba, začali sa vnímať hlbšie z pohľadu svojho vnútra, a keď sa dostaneme až "tam", začneme sami odblokovávať všetko negatívne vôkol nás, ktoré nás spútava, a až vtedy sa staneme pánom svojho tela, svojich myšlienok, až vtedy dokážeme rozhodovať sami o sebe a staneme sa tak odolnými voči stresu, nešťastiu, nemoci, a všetkým iným neduhom... čo je veeeľmi, ale veľmi nebezpečné, lebo my nie sme si sami sebe pánmi nad naším životom, ale je to Boh, ktorý má jediný právo na náš život, jediný má právo nás viesť po našej ceste životom, On jediný je Cesta, Pravda a Život. Všetko ostatné, je ponuka Zlého, ktorý hovorí: Toto všetko ti dám - aj rozhodovanie o vlastnom živote, - ak sa mi budeš klaňať.
 
Taktiež je veľmi nebezpečné aj, navštevovať rôznych "liečiteľov", psychotronikov, a nevedieť, nezaoberať sa tým, akou silou liečia... len sa im slepo oddať, hlavne, že mi v mojom probléme pomôžu, a že budem zdravý... Zdravý za každú cenu? A aká je tá cena? Vieme to? Túžime ju poznať, alebo radšej ani nie...?
 
Kde sa podela naša viera v Boha? Ako jediného Strojcu šťastia, ako jediného Pána nad životom a smrťou?
 
Keby sme v Neho verili, pevne, a neochvejne, všetkého tohoto, by sme sa vzdali.
Nič z toho by sme v našich životoch totižto NEPOTREBOVALI.
 
Sme pokrstení kresťania a predsa sa správame, ako pohania. Ako takí, ku ktorým viera v živého Ježiša Krista nikdy nedorazila, ale nie preto, že by sme žili niekde ďaleko na opustenom ostrove, kde ešte nikdy nevkročila noha žiadneho misionára, ale pre múr nezáujmu, odpadlíctva, sebectva, ľahostajnosti, neviery, ktorý sme si postavili vôkol nášho srdca a NEDOVOLILI sme živému Bohu, aby doňho NAOZAJ vstúpil.
 
Ak by sme Mu to dovolili, Boh by začal premieňať naše životy. Skrz, naskrz by začal lámať okovy nášho otroctva Zlému, v ktorého sme uverili viac, ako v Ježiša Krista, ktorý má moc zmeniť náš starý, hriešny život.
 
To, že sme pokrstení, a že sme prijali všetky sviatosti Svätej Cirkvi, nás nerobí automaticky veriacimi, aj keď si to my sami budeme o sebe myslieť... ak sa nedáme pretvoriť živým Bohom, ktorý má MOC meniť naše životy.
Ak by sme boli skutočne veriacimi, hore popísané spôsoby, by sme NIKDY NEVYHĽADÁVALI, lebo by sme ich NIKDY NEPOTREBOVALI.
 
Veď ako inak rozoznajú ľudia rozdiel medzi nami a neveriacimi? Veď sa správame tak, ako by sme sa nikdy nestretli s Ježišom, skutočne prítomným vo svätej Eucharistii. Ako Ho budú chcieť spoznať, nasledovať Ho?
Ako je možné, že TROJJEDINÝ BOH, v ktorého veríme, nie je nám VŠETKÝM?
 
AKO TO, ŽE NÁM SÁM NESTAČÍ?
 
Prečo sme ustráchaní a potrebujeme sa uchrániť pred všetkým zlom červeným náramkom na našej ruke?
 
Prečo verím na energiu, ktorá je vraj hmatateľná, ale vyžaruje čiernu auru, ktorú musia očistiť rôzni mágovia, dokonca aj cez televíziu, na diaľku, len im treba dobre zaplatiť?...
A neverím v očisťujúcu sviatosť svätej spovede? Sám živý Ježiš Kristus zmyje moje viny, ktoré sa razom stanú belšie ako sneh...Sám Boh ma oslobodí z otroctva hriechu, od VŠETKÉHO ZLÉHO, nik iný to nedokáže, aj keby sme si za to zaplatili všetkými peniazmi sveta...
 
Prečo nám nestačí SÁM BOH?
 
Prečo je naša viera slabá? Lebo nie je pevne zakorenená v Bohu. Rozkolíše ju každý vietor, a ohne na svoju stranu.
 
Je to ako s kvetmi, hoci krásnymi, ktoré zasadíme do malého črepníka, ktorý znázorňuje ohraničenie pre korene, ktoré nemajú dostatok miesta na to, aby sa kvet krásne rozvíjal, lebo črepník je mu malý. Hoci sa budeme všemožne starať o tento kvietok, denne ho vodou a živinami zalievať, a hoci bude zo začiatku krásny, nádherný, časom nám listy začnú žltnúť, sušiť sa, opadávať, až nám kvet celkom vyhynie. Mnoho ľudí je z toho smutných, a nechápe, prečo sa to stalo, veď sa o kvet tak dobre starali. Neuvedomili si, že je to pre to, že koreň kvetu už nemal priestor na svoj život. Bol slabý, vyhynul...
 
A tak je to aj s ľuďmi. Musíme sa pevne zakoreniť v Bohu, aby sme dokázali prejsť všetkými nástrahami nášho života.
Zo začiatku môže náš život vyzerať pekne, príjmeme sviatosti kresťana, ktoré by nás mali na ceste životom viesť bezpečne, ale ak nedovolíme Bohu, aby nás On pretváral, vybudujeme si sami sebe svoju bariéru, ochranný múr, a náš koreň viery bude postupne oslabovať. Začneme si hľadať náhrady za Boha, ktorým začneme veriť...
A TO NESMIEME NIKDY DOVOLIŤ.

 
Jn15, 5 Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.
 
 
obrázok: GOOGLE: história Rajecká Lesná, Kalvária - obrázok Kalvárie som si vybrala preto, lebo nám krásne znázorňuje nielen život, Umučenie Ježiša Krista, ale aj Jeho slávne Zmŕtvychvstanie, ale aj náš, osobný život... pri ktorej zastávke nášho života, spadneme? Pri ktorej viac nedokážeme vstať, pri ktorej my zapredáme Ježiša, lebo sa budeme hanbiť žiť život ako Jeho učeník? Držme sa mocne Jeho ruky, lebo bez Neho to sami nedokážeme... cesta nahor je strmá, boľavá, tŕnistá, ale tam Hore, nás čaká vytúžené Nebo - Božie Kráľovstvo :)