« Späť

Môj manžel nevarí a predstavte si: nehanbím sa za to

Môj manžel nevarí  a predstavte si:  nehanbím sa za to

Nedávno sa mi stala taká vec: Jedna žena sa ma s údivom opýtala: A tvoj manžel nevarí? Po mojej zápornej odpovedi nasledovalo: A to si si ho ako vychovala? A v jej hlase som pocítila pohŕdanie...

Rozumej po slovensky: Som obyčajná chudera, ktorá nedokáže rozkázať svojmu mužovi, aby jej navaril obed...Len tak mimochodom: Rozumy mi rozdávala žienka, ktorá je rozvedená...Hmmm, že by od nej muž zutekal, keď ho chcela silou mocou prinútiť ku vareniu? Odpoveďou  by boli hádam iba dohady...

Nehanbím sa za to, že môj manžel nevarí. Naozaj nie. A už vôbec sa necítim byť vinná za to, že som ho počas celého nášho manželstva nepritiahla ku sporáku. Nebolo to mojím plánom, ani cieľom, keď som si ho brala. A...nie celkom na záver: Ja som ho nechcela prevychovať!

Môj manžel nepotrebuje na prežitie k životu držať v ruke varešku a miešať zásmažku. On s iskričkou v očiach rád hovorí, že na to má mňa. Naozaj je to tak a bez urážky. Veď žena je na to, aby varila. Je jej to akosi dané do vienka a hlási sa to spoločne s materským pudom. Proste  - postarať sa o rodinu.

Mužova starostlivosť o rodinu zasa je tá, aby ju vyživil. Aby postavil dom a zasadil strom. A potom sa o to všetko staral. A zveľaďoval.  Je toho málo? Veľa? Ja si myslím, že veruže dosť.

Môj otec nevarí, manželov otec nevaril, a nevarili ani starí otcovia. Kedy? Keď vstávali ráno o štvrtej, zobrali si kosu, a poďho na grúne, aby celý deň kosili a pripravovali tak poživu pre domáce zvieratá? Boli to ženy, ich manželky, ktoré vstávali už o tretej nadránom, aby chlapom uvarili halušky, aby im pripravili poživu na celý deň...Vtedy by sa nik nečudoval a nepoložil zákernú otázku: Tvoj muž nevarí? Neblázni, ako si si ho to naučila? Veď by taká gazdiná bola na posmech celej dedine...

Naozaj to od manžela nevyžadujem. Počas tých dlhých spoločných rokov, prežitých spolu, som videla, že ku tomu nemá absolútny vzťah. Nemôže predsa robiť všetko. Ani on ma neučil pribíjať klince do dreva, aby vznikla šopa. Ani prikladať kváder na kváder, aby začala rásť stavba nášho domu. Naše úlohy boli automaticky rozdelené už naším spoločným „Áno“ pri sobáši, a nikdy sme o tom nemuseli ani hovoriť. Môj muž bol rád, že som sa starala o neho a naše deti a ja som bola rada, že nám staval hniezdočko, do ktorého sme sa chceli nasťahovať. Vôbec sa nehanbím za to, že sa u nás doma delia ešte stále práce na ženské a mužské. Nech si o mne ktokoľvek myslí, že som sa zabudla v stredoveku...Neviem si vôbec predstaviť, že by ma manžel zavolal k rúbaniu dreva! Asi by som si odťala prst, alebo zaťala do nohy...Tak, ako to jemu nepríde ani len na um, mne nepríde na um zasväcovať ho do tajov mojej kuchyne.

Som rada, ak príde uťahaný domov, že si môže vyložiť svoje unavené nohy na stoličku a požiadať o obed.

Čo by mi tak asi povedal, keby som ten obed nemala prichystaný? Neverím, že by obstálo moje ospravedlnenie, že aj ja som bola v práci. Je to proste moja povinnosť manželky a matky. Áno, aj obeta jeden pre druhého, ale veď aj on sa obetuje pre mňa, ale iným spôsobom. Chlapským.

K vareniu nevychovávam ani mojich synov. Iné by to bolo, keby som u nich videla záujem, že ich to baví. Zato robia všetky chlapské práce okolo domu, v dome a v starostlivosti o to, aby domácnosť šľapala ako hodinky. Nemyslite si, že nemám o nich strach! Keď všetci nasadnú na bicykle, na chrbát si dajú batohy, zoberú so sebou pílky, sekery a vyrážajú do hory, chystať drevo na zimu. Vtedy im dám všetkým krížik na čelo a tak ich odprevádzam do neznáma, lebo hora nepripraveným rada ukáže, kto je tam pánom. Môj manžel ich pripravuje na život tak, aby sa vedeli kedykoľvek postarať o rodinu, tak, ako on - a ja pevne verím, že varenie ani oni vo svojich životoch potrebovať nikdy nebudú.

Len pevne dúfam, že si nájdu také manželky, ktoré to pochopia a nebudú ich chcieť prevychovať na svoj obraz.

Verím, že v nich ocenia mužnosť.

 

obrázok: Google

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Veľmi milý príspevok. Hoci môj manžel vedel variť a veľmi dobre, takže som ho radšej k hrncom nepúšťala, len vo výnimočných prípadoch, aby sme sa nemuseli pretekať a mohla som počúvať od mojich troch chlapov to "mňam".
Odoslané 28.7.2014 13:09.
Veľmi pekný príspevok. emoticon Myslím si, že je milé ak to chlap vie, a občas aj využije. Ale brať si niekoho s tým úmyslom : naučím ho variť. Je trochu pritiahnuté za vlasy. emoticon
Samozrejme, je to iné ak k tomu chlap ma vzťah. emoticon
Ste super, a robíte to správne. emoticon Druhy krát len prívetivý úsmev pre tú pani emoticon
Odoslané 28.7.2014 19:00.
Môj manžel nevarí, lebo nemusí (ma nenapadlo ho tak vychovávať :-) ) ..ale keď nás mal priviesť z pôrodnice domov, tak s mobilom pri uchu a podľa inštrukcie svojej mamy uvaril kurací vývar a upratal celý byt :-). Vraj to bola riadna drina :-))))))))))))))))))))))))
Odoslané 28.7.2014 22:51.
Hmmm, kurací vývar je vysoká škola varenia emoticon
Mňa ním z pôrodnice vítala vždy moja mama.

Ďakujem za príspevky, čakala som aj kritické komentáre, priznám sa v tichosti...

Iste ste všetky, milé žienky, postrehli, že môj blog nebol písaný proti mužom - kuchárom, viem, že mnohí sú veľmi šikovní a varia aj lepšie, ako ženy. V mnohých reštauráciách sú iba šéfkuchári.
V mojom príspevku som sa zamerala na to, aké je škodlivé "prerobenie" človeka podľa mojej ľubovôle a zotročenie si ho podľa vlastných predstáv a panovačnosti.
S týmto názorom, ako píšem v úvode, som sa už stretla neraz, a poviem Vám úprimne, že mi prišlo tých mužov ľúto... Manželky zametali s nimi, ako chceli...
Samozrejme, keby to môj muž cítil, ako svoje poslanie, a veľmi rád by mi navaril obed len tak, z dlhej chvíle - a lásky, bolo by to pre mňa vyznamenanie ako svet. Veľmi by som si to vážila. Ale nie za takých okolností, ako píšem - že Musíš a hotovo! Podľa mňa žena zabudla, kým je a že je to jej výsostné právo a nikoho iného. Asi takto nejako začínal feminizmus...
Odoslané 29.7.2014 21:49 ako reakcia na Emese Tokarčíková.
No nemali by sme krivdiť feministkám, lebo oni určite nemajú heslo: Chlap musí variť ! ... skôr bojujú proti predsudkom, ktorí berie za samozrejmosť,že každá žena musí variť. :-) A tá pani ktorú spomínate v blogu podľa mňa nie je feministkou a už vôbec nie reprezentatívnou vzorkou dnešných žien. Podľa mňa je typom skôr takej "sekery" a "vševedka" ktorá rada rozkazuje a chlapa chce mať za sluhu. :-) Ale nepoznám ju, tak by som ju tiež nemala posudzovať :-) Skôr som bola trošku prekvapená, že jej slová beriete tak k srdcu. Prečo máte pocit, že sa musíte obhajovať ?
Odoslané 29.7.2014 22:28 ako reakcia na Eva Vráblová.
Lebo ponižovala môjho manžela...
Odoslané 30.7.2014 21:14 ako reakcia na Emese Tokarčíková.
Chápem. ...a rozmýšľam ako by som Vás podporila? Ale jedine čo ma napadlo je, že musíte byť asertívnejšia :-) a nezaujať hneď obranný postoj, keď Vás niekto krmí hlúposťami. Ja viem, nie je to ľahké, sama často neustojím také situácie :-)
Odoslané 31.7.2014 0:00 ako reakcia na Eva Vráblová.
To nič, netrápim sa tým. Aj o tomto je život. Sme všelijakí. Dôležité však je, aby sme dokázali obhájiť to, o čom sme presvedčení, že je dobré a správne, a nedali sa prevalcovať názormi, postojmi a správaním tých, ktorí vás chcú presvedčiť, že čierna je biela, a ak to vy vidíte ináč, chyba je celkom určite a jedine vo vás.
A...ďakujem aj tak za podporu emoticon
Odoslané 31.7.2014 9:52 ako reakcia na Emese Tokarčíková.
Páči sa mi, ako reaguje Emese.

Moja prvá myšlienka bola: "Môj muž varí a nehanbím sa za to."
(cítila som potrebu sa zastať aj "druhého tábora" emoticon )
Vychovala ho tak moja svokra a som jej za to veľmi vďačná. Ona bola z generácie žien, ktoré začali chodiť do práce a odrazu mali dve šichty, kým muži boli zvyknutí odrobiť si tú svoju (pre zmenu kancelársku prácu) a očakávať doma všetky služby. Ale ak má žena zvládnuť prácu, kompletnú starostlivosť o domácnosť, aj o deti a ešte obsluhovať manžela - to už je na jednu osobu dosť veľa. Súcit so ženou, ktorá je často preťažená vštepila svokra aj svojmu synovi. A som jej za to veľmi vďačná. Možno aj preto máme tak vydarené manželstvo - pre neskutočnú toleranciu a ochotu môjho manžela.
Nie som "dokonalá gazdinka". Jednoducho to nemám v génoch a asi ani vo výchove, takže som veľmi vďačná, že môj muž nevybuchne, ak nie je navarené načas, alebo keď sa mi jedlo nevydarí "dokonale". Ocení minútky a rôzne moje kreatívne výmysly. emoticon A čo je úplne najlepšie, keď v nedeľu navarí on. Áno, v nedeľu. A to nemusím byť ani v pôrodnici, jednoducho mi dopraje deň odpočinku od domácich prác. (Ja musím po ňom už len upratať kuchyňu, prípadne uvariť ryžu a pripraviť šalát... - to mi ide lepšie. ;) ) Nie je to z "dlhej chvíle" - je to z lásky. emoticon

Iste, nebývame v dome okolo ktorého je stále toľko práce, a nemusí chystať drevo na zimu a pod... tak mu nerobí problém priložiť ruku k dielu pri vedení domácnosti. (A mne nerobí problém zatĺcť klinec do steny, alebo zavolať vodára.)

Ale súhlasím, Evka. Nemalo by zmysel niekoho chcieť "prerobiť". A vôbec nechápem ľudí (ženy?), ktoré sa pokúšajú súdiť iných - "jej muž nevarí, mala by sa hanbiť..." "jej muž varí, mala by sa hanbiť..." No a čo? Je to každého vec, ako žijú svoju sviatosť manželstva. Ako si rozdelia úlohy v rodine. Je to len na tých dvoch - manželoch - a ešte na Bohu, ktorý je nad všetkým, aj nad manželstvom. On jediný má byť radcom pre manželov, nie susedy, dokonca ani nie matky... emoticon

Ale Emese to vyjadrila lepšie. emoticon
Odoslané 4.8.2014 1:49.
No ja zase si myslím Evka, že vaše posledné 4 vety sú najvýstižnejšie :-) Lepšie by som to nezhrnula.
Odoslané 4.8.2014 8:22 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Vždy je dobré robiť to, čo je správne. Vieme všetci dobre, že život na dedine a život v meste sa diametrálne odlišuje. A treba si pomáhať. A prejavovať ľudskosť. Nik nie je pre toho druhého otrokom.
O tom je život, že jednému vyhovuje to, druhému ono.
Ženy však vedia byť aj tvrdé na chlapov a z poslania ženy, matky, si niekedy urobia obetného baránka a tak veľmi podľahnú sebaklamu, ako oni veľmi ťažko robia, - a muž nie - , až tomu sami začnú veriť - a oheň je na streche.
Je veľmi dôležité prijať sa jeden druhého taký, aký je.
Prijať sa.

Neviem, aké by to bolo, keby môjmu mužovi povedal iný muž: "A tvoja žena nekála drevo?! To si si ju ako naučil?! Verím, že by sa nebál povedať to, čo všetci tušíme...

O tom to je. Máme roly muža a ženy. Všetko ostatné, čo vieme, ako sa od nás očakáva, je bonus navyše. Ak to ale nevieme, nerobí to z nás automaticky zlých ľudí. A nie je na vine ani matka, ani svokra, ani manželka, lebo by nemalo byť ani obžalovaného. A už tobôž nie cudzej ženy, ktorá nevidí môj život, ale za to ho odsudzuje...
Odoslané 4.8.2014 11:10 ako reakcia na Eva Baranovičová.

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Priatelia

Štefan Hrbček
Anna Lojeková
Martin Lojek
Ján Pankovčin
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Eva Baranovičová
júna 19
Daniel Ruščák komentoval príspevok od autora Eva Vráblová, blog Bohu vďaka!....
12:22
októbra 21
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)