« Späť

Električka ako mikrosvet (svet v malom)

Električka ako mikrosvet (svet v malom)

Iba toť nedávno sme išli na promócie našej dcérky do Bratislavy. Po dlhej ceste sme konečne vystúpili z vlaku, na stanici sme si stihli iba zakúpiť lístky na električku, vložiť ich deťom do ruky a už nám išiel prvý spoj ku dcérke.

Dobiehali sme ako poslední. Len čo sa zavreli dvere električky, počujem piskľavý hlas nejakej ženy, ktorá nadáva nášmu najmladšiemu synovi. Neviem, čo sa presne deje, je medzi nami pár ľudí, ale vidím, že náš syn stojí pri strojčeku na štikanie lístkov. Keďže je ticho, neviem posúdiť, čo sa stalo, ale pani pokračuje v káraní nášho syna a svojím vysokým tónom hlasu dáva všetkým na vedomie, čo sa stalo.

"Nepredbiehaj sa, čo si to dovoľuješ?"

Nestačila som sa ani nadýchnuť, keď v tom počujem manžela:

"Pani, nekričte."

Povedal to jasne, ale nie s rozkazom, pokojným tónom.

To ale nemal, lebo dotyčná osoba ešte pokračovala, že je (rozumej, náš syn, ani ho nijako nepomenovala), nevychovaný, keď vidí a si štiká lístok ona, že jej má dať prednosť a netlačiť sa pred ňu.

Uff...chcela som sa jej v momente ospravedlniť asi cez tri hlavy, ktoré si museli vypočuť  jej výchovné metódy, ale v tom sa električka pohla, a pretože sme stáli na zadných kolesách, mocne nami mykla a predo mnou začal padať jeden mladý muž dozadu. Keďže mal v obidvoch rukách kufre, nedržal sa ničoho stabilného a na zachytenie sa nejakého oporného bodu, už nebol čas...V tom som ho mocne uchopila za predlaktie ľavej ruky a zabránila som mu takmer istému pádu vzad na schodíky a do dverí električky.. Pozrel na mňa s údivom - museli sme spoločne udržať balans, a ešte chvíľu trvalo, aby sa jeho telo nepodvolilo voľnému pádu odhodenej zemskej príťažlivosti, lebo autobus "vyberal" zákrutu. Jediným istým a pevným bodom v tej chvíli bola moja ruka, ktorá zvierala jeho zápästie ako obruč, zatiaľ čo druhou rukou som sa pevne držala madla. Keď už nebezpečie pádu pominulo, lebo električka už bola na rovnej ceste, aj moje zovretie jeho ruky povolilo, vtedy mi tento muž poďakoval. Dobre vedel, čo by si odniesla jeho chrbtica, ale ja som mu stačila iba povedať, že nič sa nestalo...
 

Hoci toto všetko trvalo iba chvíľu, bol to medzník, ktorý oddelil situáciu s naším synom na ticho. A mne už nepripadalo až také automatické sa ospravedlňovať, keď som ani dobre nevedela, za čo...
 

...Tá pani si víťazoslávne sadla kúsok pred nás do sedadla, a dívala sa do okna. Hlavu držala dostatočne vysoko, aby sme dobre videli, kto je pánom situácie...My sme si všetci štyria sadli "do päťky", na posledné sedadlá a v tichosti som sa pýtala syna, prečo tá pani po ňom tak škriekala, lebo to bol ten pravý výraz. Povedal, že nič jej neurobil, iba nevedel, že si chce označiť ešte pár lístkov, čo držala v ruke a po jej prvom lístku vtlačil do strojčeka on ten svoj. Vôbec nevedel, aký krik sa v tej chvíli spustí, iba sa nevinne prizeral všetkému, čo nasledovalo...Uvedomila som si, že tá dotyčná dáma nemusela dávať nášmu synovi žiadnu výchovnú lekciu, lebo jej vôbec neodpapuľoval, a vlastne, neurobil ani nič zlého. Ale v kútiku srdca som bola hrdá na manžela, že dokázal s prehľadom zareagovať a tým zabrániť ešte väčšiemu útoku na bezbranné dieťa, lebo ako vravím, jej slovný útok bol ako strely vypustené z guľometu...Pre nášho syna bolo v tej chvíli veľmi podstatné vedieť, že tam nebol sám, že sa ho mal kto zastať...

Všetci ostatní boli, samozrejme, ticho...Jedni možno pre to, že boli zamyslení, ďalším bolo nepríjemné zastarať sa do problému iného, alebo boli otupení z tej páľavy, čo sálala zvonku, a mozog  dostával  iba impulz: Napi sa!  A možno tiež ani nevedeli, čo sa v skutočnosti stalo, a možno sú svedkami takýchto situácií každý deň...
 

Začala som uvažovať, čo všetko nás v tomto hlavnom meste ešte čaká, keď privítanie bolo také nevľúdne...

Z myšlienok ma vyrušil môj manžel a povedal mi, nech zavoláme dcérke,a upresníme si prestupovanie z jednej dopravnej linky do druhej. Po krátkom rozhovore som ukladala mobil do kabely a v tom pristúpila ku mne jedna spolucestujúca a povedala mi, že nám neodporúča ísť až na konečnú, ako mi radila dcérka, lebo sa budeme musieť dlho vracať dozadu, ale že nech vystúpime teraz s ňou, vraj nám potom už stačí len prejsť cez cestu, a hneď nám povedala ešte okrem toho "nášho" spoja ešte jeden ďalší, ktorý chodí každú chvíľku...

"Nebojte sa, na Šípovú ulicu prídete veľmi rýchlo a ľahko..."

Poďakovala som tentokrát ja jej a veľmi srdečne sme sa spolu rozlúčili na zastávke autobusu, ktorú nám tak veľmi priateľsky ukázala...

Ani nie do pol minúty nám išiel ten ohlásený spoj a ja som mala možnosť na okamih rozmýšľať nad tým, čo sme v tejto krátkej chvíli prežili...

Že Pán nás nenechal samých a bdie nad nami. Že nám poslal anjela, keď sa mi zdalo, že sa do mojej duše usádza smútok...
Ukázal mi, aké bohatstvá srdca vlastníme v našich hrudiach.

Jedno, pichľavé ako bodľačie, ktoré mohlo iba v danej situácii povedať: "Chlapče, počkaj chvíľočku, ešte som neskončila".

A druhé, ovinuté voňavými ružami, ktoré sa rozdáva bez vyzvania na pomoc, lebo cíti, že sme neznámi pocestní, ktorým môže a chce pomôcť...

Lebo z plnosti srdca hovoria ústa...

Hľa, mikrosvet v električke.

Myslíte si, že je iný, ako vo veľkom makrosvete?

Ja si to veruže nemyslím. Ale jedno viem isto: Vždy zvíťazí Dobro nad Zlom. A nehovorím dnes o rozprávke. Ale o Ježišovi v našich srdciach. Lebo On tam skutočne prebýva (až dokiaľ Ho svojím hriechom z neho nevyženieme), a dáva sa spoznať cez naše slová a skutky...

Vy ste Ho ešte nevideli? Potom nie je na vine On, ale my všetci, ktorí Mu bránime v tom, aby vyžaroval svoje Svetlo z nás, aby osvecoval tmu neveriacim, blúdiacim, tápajúcim, slepým...

 

obrázok: Google

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ohlásiť sa v električke na incident môže viesť k nepríjemným konfrontáciám. Preto ľudia mlčia, aj keď vidia a počujú, že sa jedná o krivdu.
Odoslané 30.7.2014 9:52.
Viem, každý chce mať pokoj, milá Anička.

Ale potom máme dlane prázdne, keď prídeme pred Pána. Darmo budeme hovoriť, aký sme my viedli cnostný život: Nekradol som, nezabil som nikoho, nescudzoložil, ... a Pán povie: To je všetko pravda, ale máš prázdne dlane: Nepodal si pohár vody svojmu blížnemu, nenavštívil si väzňa, nenakŕmil si pocestného, nezastal si sa trpiaceho...
Odoslané 30.7.2014 21:10 ako reakcia na Anna Václavová.
Evinka, hájila som len ľudí, ktorí mlčali, nie zlo čo sa tam udialo a nie to, že súhlasím s tým, aby sa ľudia uzatvárali do seba, ale v električkách aj z menšieho a nevinnejšieho incidentu sa udiali väčšie konflikty, ba aj tragédie.
Odoslané 30.7.2014 22:11 ako reakcia na Eva Vráblová.
Anička milá, ja viem.
Konštatovala si situáciu. Tak, ako bola.
Medzi ľuďmi sa traduje, že čo ťa nepáli, nehas, ale to nie je správny postoj. Ľudia otupeli. Koľkokrát sa stane, že sa dívam na správy, kde je snímané nejaké nešťastie a ja sa čudujem, prečo ten, čo natáčal túto udalosť, radšej nepomohol, hneď, okamžite, ale radšej stál ako divák, ako pozorovateľ, lebo sa mu zdalo, že točí nejakú senzáciu. Pre mňa je to nepochopiteľné.
Odoslané 31.7.2014 9:43 ako reakcia na Anna Václavová.
Evička, nejedná sa o "hasenie", ale ľudia ešte nezabudli na tragický dôsledok podobného konfliktu v električke, a keď vidia, že je tam nejaký agresívny, netolerantný jedinec, mlčia z obavy, že by to mohlo vyústiť aj do verbálneho útoku, preto nechcú stupňovať konflikt.
Odoslané 2.8.2014 9:25 ako reakcia na Eva Vráblová.
Samozrejme, vždy treba reagovať primerane. Mne sa veľmi páčilo, že môj manžel nezdvihol hlas, ale povedal to oznamovacím spôsobom. A keď neprestávala, ešte raz. Netreba vyvolávať konflikty, to nie, ale netreba zlu dávať zelenú, lebo by sa nemalo dobro ako a kedy prejaviť...Ďakujem Ti, Anička, za príspevky.
Odoslané 4.8.2014 11:43 ako reakcia na Anna Václavová.

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Priatelia

Štefan Hrbček
Anna Lojeková
Martin Lojek
Ján Pankovčin
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Eva Baranovičová
júna 19
Daniel Ruščák komentoval príspevok od autora Eva Vráblová, blog Bohu vďaka!....
12:22
októbra 21
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)