OZNAMY

Prevzaté z farský list farnosti Najsvätejšej Trojice v Udavskom  Ročník  V. - 12/2017 - 19. marec 2017

Príprava na 1. sväté prijímanie - stretnutie

Stretnutie detí ktoré sa pripravujú na 1. sväté prijímanie bude v Udavskom v piatok  24. marca začneme pobožnosťou krížovej cesty o 17.30, ktorú obetujú za rodičov, svätá omša o 18.00

 

Zmena zimného času na letný

V noci z 25. na 26. marca sa mení zimný čas na letný, hodiny sa posúvajú o 1 hod. dopredu.

 

 

Slovo o vtelení

V predvečer slávnosti a v deň slávnosti Zvestovania Pána v Kréde - Verím v Boha sa pri slovách "ktorý sa počal...narodil sa z Márie Panny" pokľakne pri spievaní na dve kolená.

 

 

9 mesiacov za život - 11. ročník

V sobotu 25. marca vo farskom kostole VŠS v Humennom s týmto programom: o 11. 30 hodine ruženec, o 12. hodine sv. omša za počaté deti, po svätej omši malý pochod za život pred bránou nemocnice. Od 27. marca do 25. decembra 2017 v pondelok až piatok o 10.00 hodine sa môžete zapojiť do modlitieb pred bránou nemocnice v Humennom.

 

Počas storočnice fatimských zjavení je možné získať celý rok úplné odpustky

Svätý Otec František kvôli dôstojnejšiemu prežívaniu osláv jubilejného roka fatimských zjavení, v období od 27. novembra 2016 do 26. novembra 2017, obdaroval úplnými odpustkami všetkých veriacich. Získať ich môžu tí, ktorí:

1) ktorí si vykonajú púť do Fatimy, s úctou sa zúčastnia niektorej slávnosti, či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlia sa modlitbu Otče náš, Vyznanie viery (Verím v Boha) a budú vzývať Pannu Máriu Fatimskú;

2) ktorí si zbožne uctia sochu Panny Márie Fatimskej, ktorá je slávnostne vystavená k verejnej úcte v ktoromkoľvek chráme, oratóriu alebo na inom vhodnom mieste, vo výročných dňoch zjavení (vždy 13. deň mesiaca – od mája až do októbra) a kto sa s úctou zúčastní niektorej slávnosti či modlitby ku cti Panny Márie, pomodlí sa Otčenáš, Vyznanie viery (Verím v Boha) a bude vzývať Pannu Máriu Fatimskú;

3) ktorí vzhľadom na svoj vek, chorobu alebo z iného vážneho dôvodu nemôžu cestovať, robia pokánie zo všetkých svojich hriechov s predsavzatím splniť, keď im to bude možné tri podmienky (svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca) a pred malou soškou Panny Márie Fatimskej vo výročitých dňoch zjavení (vždy v 13. deň mesiaca – od mája až do októbra) sa duchovne spoja s oslavami jubilea, pričom s dôverou odovzdajú svoje modlitby a bolesti alebo obety svojho života skrze Pannu Máriu milosrdnému Bohu;

K získaniu úplných odpustkov je potrebné, aby veriaci robili pravé pokánie a splnili obvyklé podmienky: svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca.

 

Pôst

Toto obdobie netrvá 40 dní, aj keď niekedy sa používa pomenovanie Štyridsaťdňový pôst. Od Popolcovej stredy po Zelený štvrtok, keď Pôstne obdobie končí, je totiž presne 44 dní. Ako je to možné? V prvotnej Cirkvi toto obdobie trvalo presne 40 dní - od Prvej pôstnej nedele po Zelený štvrtok. Potom sa však stalo, že akosi sa zabudlo na pôvodný význam Veľkonočného trojdnia a k Veľkému pôstu pripočítali aj Veľký piatok a Bielu sobotu. Obdobie tak malo 42 dní. No zároveň sa začalo tvrdiť, že šesť nedieľ Pôstneho obdobia vlastne do pôstu nepatrí, lebo v nedeľu sa Cirkev nepostí, ale oslavuje zmŕtvychvstanie Pána. A tak zrazu k štyridsiatim dňom chýbali štyri dni /42 mínus 6/. Tie sa získali tým, že pred Prvú pôstnu nedeľu sa vložili ďalšie štyri dni, pričom prvý z nich dostal pomenovanie Popolcová streda podľa jedinečného obradu -značenia popolom na znak pokánia. Chvála Bohu, pápež Pius XII. roku 1956 a po ňom aj Druhý vatikánsky koncil sa vrátili k pôvodnému chápaniu Pôstneho obdobia.

Rozlišujeme tri druhy pôstu: pôst pokánia, eucharistický pôst a paschálny pôst.

Pôst pokánia je pôst Popolcovej stredy a celého Pôstneho obdobia. Je založený na vedomí hriešnosti človeka, ktorý potrebuje konať pokánie za svoje hriechy. V prvotnej Cirkvi verejní hriešnici na začiatku pôstu dostávali verejné pokánie, ktoré trvalo až do Zeleného štvrtku, keď dostali rozhrešenie od svojich hriechov. Teda naopak, ako je to zaužívané dnes, keď dostávame rozhrešenie akoby dopredu, na úver, a skutok pokánia robíme až po spovedi. Je to teda pôsť ľútosti nad hriechmi, ktorý sa má prejavovať zdržanlivosťou, striedmosťou, zriekaním sa.

Eucharistický pôst je zriekaním sa pokrmu hodinu pred svätým prijímaním. Má byť výrazom toho, že nič iné nemôže nasýtiť a uspokojiť moju dušu ako prijatie Ježiša Krista v Oltárnej sviatosti. Niekedy sa tento pôst bagatelizuje na počítanie minút - môžem ešte jesť, alebo už nemôžem? Vôbec však nejde o minúty. Ide o túžbu po Kristovi.

Paschálny /veľkonočný/ pôst je pôst Veľkého piatku /prikázaný/ a Bielej soboty  /veľmi odporúčaný/. V tieto dni sa už nepostíme preto, že sme spáchali hriech /veď už na Zelený štvrtok by sme sa všetci mali plne, teda vrátane svätého prijímania, zúčastniť na eucharistickej hostine/, ale pretože zobrali mi toho, ktorého moja duša miluje. A čo alebo kto ma môže v takej situácii utešiť okrem návratu Ženícha? Prejavom tohto druhu pôstu by malo byť aj to, že počas všetky prípravy a práce, spojené s oslavou Veľkej noci, ukončíme do večernej svätej omše Zeleného štvrtku, aby sme sa potom skutočne mohli venovať prežívanie najdôležitejšieho sviatku - Veľkonočného trojdnia.