« Back

Svedectvo 1995

Svedectvo 1995

Keď sa za mňa modlili - vôbec nič si z tej modlitby nepamätám. Potom som začala strašne plakať - ležala som na zemi a revala, akoby mi prinajmenšom vymrela celá rodina, ale ja vôbec nie som plačlivý typ (radšej si zanadávam).Počas toho plaču sa vo mne udialo niečo zázračné - moja duša, moje spomienky, staré bolesti - všetko bolo uzdravené a ja som prežívala ohromnú radosť a istotu Božej lásky, doslova opitie mladým vínom.

Ako sa zmenil môj život ?

V základnej pozícii môjho vzťahu k Bohu. Prešla som z pozície „úbohého hriešnika“ do pozície vykúpeného dieťaťa Božieho, do pozície učeníka. Všetky slová v Písme akoby boli určené priamo mne.

Vzťah k modlitbe, Písmu, sv. omši – stali sa nutnosťou pre život, životnou potrebou. Stal sa z toho vzťah lásky, zaľúbenosti.

Modlitba v jazykoch... Učím sa s tým žiť, je to pocit ako keď dieťa dostane novú hračku... Je to krásne.

Pocit prítomnosti Boha vo mne, pri mne, okolo mňa, netrvá stále, objavuje sa v súvislosti niečo urobiť, niekoho osloviť... neviem to presne vyjadriť. Pociťujem to ako Boží súhlas s tým, čo idem urobiť, Božiu prácu cezo mňa.

Takže život sa mi zmenil veľmi podstatne. Očakávam každý nový deň s radosťou a zvedavosťou, čo mi prinesie. Nemám skoro žiadne plány či predstavy. Vôbec netuším kam ma Duch Boží povedie a vôbec ma to netrápi (že to ani netuším). Tým som prinútená prežívať tento dnešný deň a nie vybíjať energiu plánovaním budúcnosti, myslením ďaleko dopredu. „Veľké veci mi urobil Pán...“                                                             D, 39 rokov

Comments
sign-in-to-add-comment
To je vase svedectvo, teta Danka? Krasne :-)
Posted on 4/6/12 8:46 PM.
Veronika, mám ešte veľa svedectiev, od deti aj dospelých. Mená neuvádzam, lebo to znamená vystaviť tých ľudí mnohým posmeškom, či útokom. Žiaľ, na Slovensku jav bežný. Môžem iba potvrdiť, že všetko, čo je v nich napísané, je pravda. Bola som toho svedkom....
Posted on 4/6/12 10:42 PM in reply to Veronika Florkova.