Naši futbalisti zvíťazili v diecéznom futbalovom turnaji a zahrali si aj v celoslovenskej súťaži.

   

Vľavo  je HANI    a  vpravo je Akif. Položil som im niekoľko otázok.

 

 

 

 

 

1.  Už ste vo svojej futbalovej kariére ako mužstvo zažili víťazstvo. Očakávali ste aj tohto roku  úspech?

HANI: V takomto zložení sme hrali prvý krát až tento rok, takže to bol náš prvý úspech, ale od roku 2004 sa pravidelne zúčastňujeme týchto turnajov a podarilo sa nám viackrát postúpiť až na celoslovenské kolo, kde najväčší úspech sme zaznamenali ešte v roku 2005, keď sme obsadili druhé miesto.

AKIF: Tento turnaj chodíme hrať už zopár rokov, vyhrali sme ho už párkrát, a za posledné štyri roky sme ho vyhrali trikrát. Teda čo sa týka diecézneho kola. Nevravím, že sme to očakávali, ale verili sme tomu že aj tento rok uspejeme, a podarilo sa to skvelým kolektívnym výkonom. No bohužiaľ na celoslovenskom kole sme vypadli v štvrťfinále.

 

2. Postúpili ste cez tri úrovne - dekanátne kolo, diecézne kolo a celoslovenské kolo;  stretli ste sa s mnohými mužstvami. Ktorý super bol pre vás najväčšou výzvou?

HANI: Pre mňa osobne bolo najväčšou výzvou asi mužstvo z banskobystrickej diecézy, ktoré hralo pekný futbal na poslednom kole v Prešove. Bohužiaľ sme si s nimi nemohli zmerať sily, keďže sme predčasne vypadli v boji o postup do semifinále. Ale určite výzvou bol pre nás aj súboj vo finále diecézneho kola, kde sme nastúpili proti Cirkevnému gymnáziu Sv. Mikuláša zo Starej Ľubovne.

AKIF: Pre mňa najväčšou výzvou bol náš mestský rival Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša, ktorých sme dokázali poraziť v prvom kole turnaja, a aj vo finále diecézneho kola.
 

3. S Akým pocitom ste brali do rúk trofeje víťazov na celodiecéznom turnaji?

HANI: Je to vždy skvelý pocit niečo vyhrať, aj keď to nie je na profesionálnej úrovni. Pre mňa osobne sa tieto turnaje stali tradíciou a teším sa na ne takmer celý rok. Preto som vždy rád, keď sa nám podarí vyhrať a postúpiť do ďalšieho kola. Trochu ma však mrzí neúspech na celoslovenskom kole. Tajne som dúfal, že tento rok by sa nám mohlo dosiahnuť až na vrchol.

AKIF: S pocitom víťazov. Bolo to skvelé, dokázali sme uspieť napriek silnej konkurencii a takto dokázať, že patríme medzi najlepších.
 

 

4. Aké problémy ste museli na ceste za víťazstvom prekonať? 

HANI: Jedným z problémov bolo, že prakticky na žiadnej z troch úrovní turnaja sme nemali rovnaké mužstvo. Vždy niektorí z hráčov mali iné povinnosti, preto sa zostava menila. Komplikáciou bola aj doprava a štartovné, keďže sme sa na diecézne kolo museli dopraviť do Spišskej Novej Vsi a na celoslovenské do Prešova. S tým nám pomohol kaplán Štefan, za čo mu chem aj touto cestou poďakovať.

5. Vyskytli sa počas tohto turnaju aj nejaké kuriozity ktoré by stáli za zmienku?

HANI: Takou malou kuriozitou možno bolo, že diecézne kolo odohral jeden z našich hráčov so zlomeným prstom a sadrou na ruke. A snáď ešte spomeniem, že sa mi takmer podarilo rozbiť putovný pohár Spišského diecézneho biskupa. Keď som ho pri preberaní chcel prudko zodvihnúť nad hlavu. Vrchnák vyletel do vzduchu a s rachotom padol na zem. Našťastie to vydržal a môžeme sa tešiť z kompletného pohára.

6. Ešte by ma zaujímalo, ako ste obstáli na celoslovenskom kole.

HANI: V skupine sme mali dve výhry a jednu remízu. O jeden gól sme neskončili prvý, ale druhý v skupine. Potom sme hrali o postup do semifinále s tretím z druhej skupiny a s nimi sme prehrali 2:0 a vypadli sme. Prvý zo skupiny postupoval priamo do semifinále.

 

Ďakujem za rozhovor Tomášovi Hanečákovi (HANI) a Akifovi Arifimu (AKIF)

 

 

Pohár a diplom sme prevzali a umiestnili v kancelárií farského úradu.