Marcela

Občas sa Boh prihovorí nečakane. Po ľudsky. Cez človeka., ktorý možno o tom ani netuší... Napríklad takto:
Read More About Boží brnk »

Sedím v čakárni pred ambulanciou. Pacienti sa vlečú ako slimáci. Akoby zastal čas. Iba hodiny na stene majú naponáhlo. Dnes je taký zvláštne smutno –( bez)myšlienkový deň. Deň, kedy si podaktorí z nás vzdychnú: „Už sa mi nechce ani žiť.“
Read More About Vezmi si svoje kosti »

Pamätajte si: Ani jedno stretnutie nie je len tak, náhodou... Každé nám má niečo povedať, alebo pripraviť nás na novú skúsenosť... Aj keď sa nám zdá že je „iba také obyčajné“ a časom ho prekryjú iné spomienky, predsa drží nad človekom vystretú ruku, ako prvák, ktorý sa hlási z prvej lavice.
Read More About Na čo si ma tu zavolal? »

Občas mi tvoje SLOVO, Pane vyrazí dych. Niekedy zlomí kosti. Dobre viem, že to nie sú iba písmená...
Read More About Pokec o SLOVE a so SLOVOM »

Prosíte, prosíte... Žiadate, žiadate... a zrazu dostanete niečo čo nečakáte... Nuž aj svätí vám vedia riadne skomplikovať život, alebo nie? Máte pravdu, ak chceme byť úprimní, musíme povedať: "Konečne nám otvorili oči." Keď je dnes už toho Júdu Tadeáša, tak niečo o ňom....
Read More About Neriešiteľná situácia. Telefonát do neba. »

Už sa to blíži. Detské otázky. A kto je v hrobe? A prečo? A na čo? Čo s tým? Možno skôr, ako sa vyberieme na cintorín, by sme si mohli prečítať tento príbeh.
Read More About Chcem aby ste boli bojovníci »

Hodina priznania. „Nechcem ísť na birmovku, ale naši ma nútia...“ Chápem. Nesúdim. Prichádzajú ďalšie otázky: „A na čo čítať bibliu. Už to poznám naspamäť!“ Občas spíme... Nevidíme sa, akí v skutočnosti sme... A zdá sa, že všetko je v pohode, až kým Ježiš z nás nedostane „nervy.“
Read More About Drž jazyk za zubami »

Sú miesta, kde ľuďom mizne úsmev z tváre a v očiach sa skrýva strach, zmiešaný s nádejou. Aj tie sú pre ľudí, hoci tam neradi chodia. Nevedia, či sú iba ich prechodnými stanicami na ceste pozemského života, alebo konečnou, kedy musia vystúpiť a prejsť cez bránu večnosti.
Read More About Šesťdesiaty štvrtý level »

Nás. Teba, mňa. Slnko, vodu, jesenné stromy. Deti pobehujúce okolo.... Sochy Panny Márie, pri ktorých sa z času na čas zastavíme a pomodlíme ruženec.... Ak túto otázku položíme deťom, dostaneme jednoduchú odpoveď: „Vidí všetko.“ (a ja si myslím že aj všetkých)
Read More About Čo vidí Ježiš »

Neviem, koľko tá moja chvíľka bude trvať a aké sedemmíľové topánky si obuje čas. Neviem, či to bude deň, dva, týždeň, mesiac či rok.... V konečnom dôsledku na tom nezáleží. Lebo ty aj ja vieme, že sa znova stretneme....
Read More About Ešte chvíľku »

„No mám, čo budem tajiť,“ hovorím s úsmevom školáčke Martinke. „A ty to odkiaľ vieš,“ naťahujem ju. „Od tety,“ hovorí nahnevane. „Povedala, že si ste si adoptovali dievčatko. Kedy sa k vám nasťahuje?“
Read More About "Ty máš dieťa?" »

Prechádzam po námestí. Na múriku neďaleko starého kríža postáva akýsi kazateľ. V ušiach mi znejú jeho slová. „Kde sa stratila tvoja viera? Musíš uveriť nanovo! ...
Read More About Viera alebo Ne - Viera ? »

Nie všetky miesta sú rovnaké. Ale každé miesto má svoj príbeh. Rovnako ako ľudia... ako ich priatelia, ako ich anjeli. Sú miesta, kde čerpáte ale sú aj také, kde dávate... Sú miesta smútku, a miesta kde stretnete Boha a anjelov.... Na jedno vás pozývam....
Read More About Miesto stretnutia »

Človek je zvláštny. Nie každý bohatý vie o svojej chudobe a zasa naopak, nie každý chudobný pozná svoje bohatstvo. Sme rôzni... a nikto z nás nie je iba „bohatý“ a nikto z nás nie je iba „chudobný.“ Lenže ako objaviť kým skutočne sme.... a ako máme „nakladať“ so svojim bohatstvom?
Read More About Kto je za dverami? »

„Ten na kríži! Človek, čo si celý život žil po svojom. Chodil svojimi cestami, tešil sa svojimi radosťami, myslel viac na seba ako na druhých...“ Uff, ako dobre sa nám ukazuje na neho prstom, ako ľahko sa nám hodnotí jeho správanie, jeho život, jeho skutky... ako ľahko berieme do rúk sudcovské žezlo....
Read More About Lotor »

Ráno nikdy neviem, čo ma stretne počas dňa. No čím viac dní pribúda v kalendári môjho života, tým viac sa spolieham na srdce milujúceho Boha. „Dávam ti všetko,“ prihováram sa hľadiac do jeho milosrdných očí. „To čo zvládnem i to v čom zlyhám. Prosím požehnaj tých, ktorí sú mi blízki a daj, nech ťa nájdu tí, ktorých stretnem. Otvor mi oči, aby som ťa aj dnes našla.“ A On?
Read More About Jozef a jeho priezvisko? »

Zaľúbila som sa. Do niektorých miest. Hovoria ku mne mocnejšie a hlasnejšie ako ľudia. Vstúpili do môjho života znenazdajky... Cez tiché pozvania... Cez zdieľanie sa, ktoré je často bolestné a a privádza dušu človeka do hĺbky samého seba. . Dnes sa chcem s vami podeliť s jednou z mojich "miest-nych" lások... Pozývam vás do kameňolomu...
Read More About Kríž, ktorý ma dobehol »

Mám kámošov. Jeho a ju. Sú ešte malí ale hovoria si veľkí – sú totiž škôlkári. A vždy keď niečo chcú, spýtajú sa „Môžem si to vziať?“
Read More About Ona je anjel? »

Pri tejto vete spozorniem. V duchu sa pýtam o čo ide tým, ktorí sa ma rozhodli varovať pred akýmsi, zatiaľ „virtuálnym nebezpečenstvom.“ „Dávaj si pozor na zlodejov, ale aj na Fera, lebo za jeho úsmevom, je ježibabin jed...“ hlásajú ľudia okolo a chcú mi „diktovať,“ s kým sa mám kamarátiť a s kým nie.... Poznáte to?
Read More About Dajte si pozor! »

Dnes. V tejto nočnej hodine. Tisíce ľudí, veriacich v , nie iba kresťanov, sa modlí... Prosí o pokoj pre Sýriu..., pre ľudské srdcia v celom svete. Každý sám za seba stojí pred Bohom a dáva mu čo má... Niekto s pochybnosťami a s otázkami, či ten Najvyšší naozaj potrebuje naše modlitby.... Iný v dôvere, že je to to pravé, čo môže darovať Stvoriteľovi, aby vyprosil seba a pre svojich bratov a sestry požehnanie.
Read More About Ukecávali sme Boha? »

Pred nedávnom mi moja známa z inej cirkvi, položila otázku: „Môžete byť vy katolíci smutní?“ „Musíme byť smutní,“ odpovedala som mysliac to vážne. „Ale potom prišiel Ježiš zbytočne,“ oponovala. „V Písme je napísané, že prišiel, aby nám daroval radosť a to radosť v plnosti... A ak si pravá kresťanka katolíčka, tak ti Boh zakazuje byť smutnou, lebo ho už vlastníš a vlastníš celé nebo... Nemáš právo na slzy!“
Read More About Päť euro a môj smútok »

Tak ako je to s nami? Máme sa radi? Alebo máme radi tých iných? Alebo oboje? Alebo je viac tej nenávisti, nadávok, sťažností na „hlúpy svet“ ešte „hlúpejších“ politikov a strach z blížiacich sa katastrof, ktoré ohlasujú neznáme indivíduá, či správy v médiách? Aj vám sa zdá, že žijeme vo svete, kde zvíťazilo zlo a zmätok? Tak potom nie ste sami.
Read More About Keď aj bazén stíchne »

„Je to vôbec možné? Je možné, aby som sa nechala klamať niekoľko rokov?“ Pýta sa ma kamarátka a hlavu si drží v dlaniach. Bolesť preniká jej srdce. Mlčím. Svet si nevšimne jej pošliapanú dušu. Veď nič sa nestalo. Nebol to ani rozvod, ani samovražda. Nič o čom nenapíšu ani novinári, aby zvýšili čitateľnosť svojho média.... A tak o tom píšem ja! Nie preto, aby ste to čítali! Ale aby ste zabránili bolesti, ktorá môže prísť....
Read More About Krehké slovo »

Vchádzame do obchodného centra. Kámoška drží za ruku svojho štvorročného syna a očami hľadá ten správny „pavilón“ na nákup šatstva. V ušiach mi znejú jej plány: „Kúpim si šaty. Vieš aké si predstavujem? Nesmú byť ani dlhé, ani krátke. A možno trocha vyzývavé, ale nie veľmi. Farba jemná, alebo aj trocha krikľavá....“ A myslím na to, že obchodné vešiaky budú mať čo robiť, aby uspokojili jej požiadavky. A to som vám ešte neprezradila, že si chce kúpiť aj iné časti oblečenia... „Poď, ideme tam!“ prerušila naše tiché ale rýchle pochodovanie a namierili sme...
Read More About Nečakaná príučka »

Kde sa hľadajú dary? Všade. Dokonca aj v kúpeľni. Neveríte? Nuž skúsim vás o tom presvedčiť. Pre mňa osobne sú najväčším darom ľudia a stretnutia s nimi. Nezáleží na tom, či sú to deti, alebo dospeláci. Stačí mi, že sú... a že si Boh cez ne píše príbehy, ktoré môj život obdarúvajú novým svetlom, nádejou, no občas aj tmou a smútkom.
Read More About Darovacie Domino »