Keď sa kráľovské deti ešte nezačali cítiť ako princezné a princovia, možno ich stále diabol drží v klamstve, že sa môžu len pozerať, a ničoho sa nesmú dotknúť... lebo čo ak ich kvôli tomu z paláca vyhodia a budú sa musieť vrátiť do chudoby svojej minulosti?
Časť I: TU. Časť II: TU. Časť III: TU. Časť IV: TU.
Slnko vychádzalo a zapadalo nad Jurajom, večer striedalo ráno a obed večera. Dni plynuli tak, ako tečie voda v blízkom potoku. Chvíľami sa mu už zdalo, že celé to zvláštne stretnutie bolo iba snom. Dojmy postupne mizli v hmle spomienok. Myšlienka na druhého otca však v Jurajovi predsa len niečo zanechala. A rád si spomenul na Ježiša. Pri tom chlapíkovi mu jednoducho bolo fajn. Stál pri krave a podával jej seno, keď si všimol zapečatenú obálku položenú na stohu slamy.
Podišiel k nej, chytil ju do ruky, ale rozmyslel si to. Určite nie je pre mňa, pomyslel si. Položil ju späť. Vrátil sa k práci. Po chvíli ho však zvedavosť premohla. Otočil obálku z jednej i druhej strany, ale meno na nej nenašiel. A keby aj našiel, vlastne nevedel čítať. Pomaly rozlomil pečať a nazrel dnu. Pestrofarebný, ručne zdobený papier s textom. No pekne, to som sa toho dozvedel.
"Si pozvaný na oslavu!" ozval sa hlas a Juraj poskočil od úľaku. "Na nič sa ma nepýtaj, ale príď, prosím! Príď," prosil ho známy hlas. "Všetko dôležité sa dozvieš na mieste. Strašne sa teším, že sa opäť stretneme. Milujem párty, veľa veľa ľudí, to najlepšie víno, jedlo, hudba! Radosť pozrieť okolo seba. Je veľmi dôležité, aby si prišiel!"
"Ty si! Strašne si ma vyľakal," povedal Juraj lapajúc po dychu. "Vplížiš sa sem medzi kravy... chceš, aby ma trafil šľak?"
"Nieeee, ale veľmi sa teším... tak? Prídeš? Zajtra popoludní, keď slnko zájde za tamtie stromy oslava začína! Priprav sa na poriadnu jazdu - kráľovské deti si vedia užiť zábavu!"
Tá predstava bola strašne lákavá. Ale oslava? Čo si dám na seba? Určite tam nemôžem ísť nepripravený, ak nechcem vzbudiť prílišnú pozornosť. Ach, to čo sú za úvahy, chlapi predsa takéto veci neriešia. Ale je to dôležité. Nemôžem ísť na kráľovský dvor len tak. A čo vlastne oslavujú? Treba priniesť dar?
Tisíc otázok a ako odpoveď len podanie ruky: "Tak, sme dohodnutí! Nezabudni na pozvánku. Inak sa dnu nedostaneš!!!"
Skôr, než sa zmohol na slovo, Ježiš vybehol pomedzi stohy slamy.
A tak prišiel večer domov, a vyrozprával mamke Julke, čo sa stalo. Vraj je pozvaný na oslavu na kráľovský dvor. Po prvotnom šoku mama pozbierala všetky spomienky a zo skrine na konci spálne vytiahla... slávnostné otcove šaty. Nanešťastie, tato Jozef bol od Juraja asi o pätnásť centrimetrov nižší, a tak, keď sa mládenec do súceho obleku ako tak zmestil, mama horko-ťažko zakrývala úsmev pri pohľade naňho. Nebolo však inej cesty. Nič lepšie doma nebolo a Juraj si pevne zaumienil, že v špinavých nohaviciach viac na stretnutie s kráľom nepôjde. Nebude predsa znovu tŕpnuť, či si môže sadnúť, alebo radšej nie. Tentokrát sa o to postará. Keď sa skrčil, rukávy aj nohávy stačili. Ak sa vystrel, rukávy mal do pol predlaktia a z nohavíc vytŕčali komplet celé ponožky. Nič to, veď sa kvôli imidžu trošku prikrčí. Musí. Nič lepšie si jednoducho zabezpečiť nedokáže.
Vykročil teda, keď sa slnko schýlilo. Po pár minútach cesty si spomenul. Pozvánka! Behom sa musel vrátiť. Keď sa konečne ocitol pred bránou paláca, zabúchal. Obrovskú bránu otvoril vítač.
"Dobrý deň, vitajte. Vašu pozvánku, prosím."
Juraj predložil lístok, stále netušiac, čo je na ňom napísané. Keď sa na ňu sluha pozrel, hlboko a úctivo sa poklonil. Juraj celý nesvoj poklonu opätoval. Pozabudol, že oblek na ňom len tak tak drží, a čo čert nechcel (alebo chcel?), prásk. Zvuk, ktorý by ste v takejto chvíli určite nechceli počuť. To už sa však k nemu blížili dvaja muži, ktorí ho gestom vyzvali, aby ich nasledoval. Opatrne kráčal, dúfajúc, že si následky prásku nikto nevšimne. Spoza chrbta sa mu vynoril Ježiš. Juraj zastal, vnútri sa cítil ako chlapec prichytený pri čine. Ježiš si ho obzrel zhora dole, od hlavy až po päty, a v dobrom sa rozosmial.
"Oblek tata Jozefa, však? Nuž, si urastenejší chlap," povedal mu veselo. "Prepáč, asi som ti zabudol povedať, že si nemáš s ničím robiť starosti. Otec sa o všetko postaral. Prvotriedne šaty pre teba sú pripravené." Priniesli mu odev ako uliaty. Na chvíľu si cítil ako princ.
