« Späť

Trojičný teoretik

Trojičný teoretik

Sedíme v laviciach. Zazvoní zvonček a niečo sa šuchtá po schodoch, podopierajúc sa o paličku. Starček. Ten šušľajúci farár, ktorý nevie, kedy má skončiť kázeň. Tak to o ňom podaktorí vravia. A ešte dodajú, že je hluchý ako peň... a že.... veď to poznáte....

 

Nemôžem odísť a tak ostávam. Je nedeľa a na omšu sa predsa patrí ísť /mimochodom som na nej aj za všetkých potenciálnych birmovancov, ktorí so mnou v tejto chvíli nesúhlasia/. A okrem toho už dávno viem, že tu nie je dôležitý pán farár, ale Boh, ktorý nás obdarúva nezáležiac na „hodnosti“ či „nehodnosti“ svojho služobníka, ktorú meriame ľudskými úsudkami.

Preto si v duchu vravím: „Bože požehnaj ma...“

V niektorých okamihoch sa prenášam do rozprávky: „Byl jednou jeden král“, ale práve to robí staručkého kňaza sympatickým, lebo v knihách listuje, akoby hovoril: „Ja sám, ja sám....“

A je to tu: Kázeň....

Úspešne dokrivkal k ambóne a zavesil sa na ňu. Pozrel na nás a spustil:

„Milí moji. Mňa táto najsvätejšia Trojica skoro pochovala. Som farár, ale vôbec jej nerozumiem. Neviem o nej rozprávať a pripadám si ako ťulpas, ktorý nemá šancu povedať o nej niečo, čo by stálo za to...“ Smutne sa rozhliadne smerom k nám....

„A viete, kedy som zistil, že som takéto teľa?“ položí si rečnícku otázku a počká kým sa douškŕňame. „ Keď som sa rozhodol, že zistím, čo to tá Trojica je.“

Mal nás... Všetkých... aj tých čo ešte nestihli dať von z úst žuvačky. „ Pred tridsiatimi rokmi som sa rozhodol, že napíšem o nej knihu. A budem slávny, vlastne slávne ješitný. Budem prvý Slovák,  teológ, o ktorom sa budú niektorí z vás učiť a kňazi ma budú citovať v kázňach,“ usmial sa. A pokojne hovoril ďalej o hriechoch svojho života.

„A tak, keď som chcel niečo napísať, musel som aj čítať. A začal som náukou o perichoréze /prenikanie troch božských osôb medzi sebou.../ a čím viac som čítal, tým viac som vedel... A viac som hovoril.... A tým menej ľudí mi rozumelo. Veď to poznáte, ako vás my, niektorí duchovní vieme uspávať svojimi kázňami... A poviem vám, je to preto, že hovoríme iba to, čo sme si prečítali a nie to, čo žijeme...“ Ostal ticho a pozrel sa na kríž. Akoby prosil Boha, aby odpustil „únavným šíriteľom evanjelia.

„Nuž a viete ako to je. Ani som si nevšimol, kedy som prvý krát začal nadávať na svoje ovečky... A rozčuľoval som sa, keď mi povedali, že som sa zmenil... Vymenil som milosrdenstvo za poučovanie i za povzbudzovanie a chcel som, aby sa konečne začali vzdelávať, čítať katolícke knihy a neboli takými ťulpasmi.“

Pokračoval.

Požiadal o preloženie do druhej farnosti... ale tam bolo to isté: Konflikty a on múdry pán farár píšuci knihu o Najsvätejšej Trojici.

Takto bojoval päť rokov... Keď mu dohováral biskup, hneď mal po ruke výhovorku, že mu nepreje a že nemá zmysel pre rozvoj teologickej vedy....

Došlo to až tak ďaleko, že sa rozhodol, že odíde z kňazstva. Chcel ísť tam, kde ho bude mať niekto rád, kde bude mať pochopenie pre jeho činnosť...

A keď o tom uvažoval, priplietol sa mu našťastie do cesty človek v handrách...

Prijal ho na faru, ponúkol čajom a chlebom. Posadil sa k nemu a chcel mu niečo povedať o Bohu. No starší muž ho umlčal zdvihnutím ruky. Pozrel sa mu do očí a povedal: „Ste nešťastný kňaz a to len preto, že o Bohu premýšľate, hovoríte ale nežijete s ním. A nehľadáte ho v ľuďoch. A od nich iba chcete, aby ho hľadali vo vás.“

Kňaz sa zháčil... Už mal na jazyku otázku: „Vážený pane, čo si to dovoľujete? Ja som predsa váš farár!“, keď sa otrhaný muž znova ozval. „Aj ja som veľa premýšľal nad Trojicou, no prišiel som iba na jedno. Môj otec ľúbil moju mamu a moja mama ľúbila mňa a ja som zasa ľúbil otca aj mamu... A tá láska, to čo sme si dávali, to čo sme pre seba navzájom robili..., to bola tá Trojica. Nestačilo by nám, keby sme vedeli, čo je to láska, ale nehľadali ju a nedávali sme si ju navzájom... Boli by sme stratení rovnako ako vy.“ Dohovoril, vstal a odišiel...

A staručký kňaz zo slzami v očiach, spomínajúc na túto udalosť, dodal. „Myslím, že ho poslal Boh. Aby som nezabil aj ten posledný kúsok lásky, ktorý bol vo mne.

Roztrhal som všetko, čo som dovtedy napísal, mysliac si, že je to múdre. Vyspovedal som sa a  začal som inak. Odprosil som aj ľudí, lebo som si uvedomil, že som im ublížil. Pochopil som, moja teologická teória nestačí. Treba skutky lásky. A preto je Deň najsvätejšej Trojice pre mňa dňom pokánia. Modlite sa za mňa, aby som nezišiel z cesty skutkov... a odpustite mi. Amen.“

V kostole vládlo úplné ticho. Ozýval sa iba šuchot jeho unavených nôh. Už to nebol pre nás nudný pánko.... Bol to svedok. Svedok, ktorý nechce rozumieť Božím tajomstvám, ale spolu s ľuďmi kráčať na ceste k Bohu.

Veď vďaka Najsvätejšej Trojici – som mohla stretnúť človeka s pokorným pravým srdcom... Neviem jeho meno ani priezvisko, ale viem, že ma má rád. Vidno to z jeho života...

 Pane Ježišu, daruj nám milosť, aby sme aj my žili lásku najsvätejšej Trojice v našich vzťahoch ale aj v rodinách. Amen.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Odoslané 3.6.2012 14:56.
sestra, vy mate zvlastny dar - písať dobré blogy v pravej chvíli.
Odoslané 3.6.2012 17:44.
Krásny príbeh. Vďaka za toto silné svedectvo.
Odoslané 3.6.2012 19:48.
Poznal som tiež farára (mladého) , vysoká škola, študoval v Ríme, titul, perfektné vedomosti, dobrý ekonóm, organizátor , teda všetko stopercentné, žiaľ chýbala mu ľudskosť. Uznával som ho ako farára, aj jeho prácu som hodnotil na 1, ale ako človek u mňa prepadol. Teraz, po prečítaní tvojho blogu Damiána, si myslím, že človek kým žije, stále má šancu zmeniť sa. Možno raz aj z neho bude taký starý dobručký milujúci farár ako ten o ktorom píšeš. Dúfam...!
Odoslané 3.6.2012 21:19.
Neuveriteľne krásny príbeh, nielen obsahom ale aj formou, akoje napísaný. Sestra nech Vás nás Pán požehná a nech nás zásobujete takýmito svedectvami tak často, ako to len bude možné. Ďakujem
Odoslané 4.6.2012 9:16.
Milá sestra Damiána,včera v kázni náš kňaz,mladý vekom,ale jeho zrelosť pozná len Pán,v podobnom duchu kázal o najsvätejšej Trojice a dosť zvedavo som čakal čo odpovie,keď položil rečnícku otázku,či vieme čo jeTrojjedinnosť Boha,či sme nad tým rozmýšľali.
A nakoniec došiel k zhodným záverom ako vo vašom krásnom blogu.
A mne sa uľavilo :-)
Odoslané 4.6.2012 11:01.
Zhodou okolností som našiel práve teraz na webe toto. Hodí sa to sem, alebo?

Istá uvedomelá učiteľka napísala v škole na tabuli takúto podivnú rovnicu: 1+1+1=1. A spýtala sa: „Deti, je to pravda?“ A deti pohotovo odpovedali, že to pravda nie je. „No vidíte“, pokračovala víťazoslávne učiteľka, „a tomu veria katolíci – Najsvätejšia Trojica je vraj jeden Boh v troch osobách!“ Avšak hneď na to sa prihlásilo jedno dievča, prišlo k tabuli, zmazalo všetky znamienka „+“ a miesto nich napísalo „x“: 1x1x1=1. A smelo hovorí: „Tomu veria katolíci! U Boha sa nesčítava. Tam sa všetko násobí...“
Odoslané 4.6.2012 11:52.
Odoslané 4.6.2012 17:33 ako reakcia na Robert Krett.
Pred pár rokmi na sv. omši nám pán kaplán chcel vysvetliť "ľudsky" čo to tá sv. Trojica je: povedal - muž ktorý má deti - je ich otec, má súrodencov - je ich brat a má tiež najlepšieho priateľa - je jeho priateľ, ale stále je to ten istý muž, ktorý je vlastne otcom, bratom aj najlepším priateľom. Otec, Syn a Duch Svätý. Iné vysvetlenie nehľadám stačí mi toto ľudské.
Odoslané 5.6.2012 5:58.
Ja som raz čítala o vysvetlení Svätej Trojice cez lístoček ďatelinky.
Ak odtrhnete jej lístok, ktorý je zložený z troch srdiečok, a odtrhnete každé jedno srdiečko, neprestáva to srdiečko vo vašej dlani byť lístkom ďatelinky, a spoločne všetky tri lístočky tvoria lístok ďatelinky.
emoticon
Damiána, už niekto pracuje na ilustráciách tvojej novej knihy?
Odoslané 6.6.2012 9:50.
Uf...

Oľga, podobné vysvetlenie som tiež počul, ale v tom predsa ide o jedinú osobu v troch životných rolách. Lenže sv. Trojica sú tri osoby v jednej bytosti, či ako to vyjadriť. Chcel som tvrdiť, že viac sa mi páči obraz rodiny, ale ani to nie je celkom ono. Tu každé prirovnanie kulhá. Možno z toho najlepšie vychádza ten lístok ďateliny. Naisto to môžeme prijať len vierou.

Damiánka, niečo v tebe je. Rozhodne svoj talent nezahrab. A teším sa i za toho "starkého".

<Pane Ježišu, daruj nám milosť, aby sme aj my žili lásku najsvätejšej Trojice v našich vzťahoch ale aj v rodinách. Amen >

Sypem si popol na hlavu

---dovolil som si odstrániť bodku na konci, myslím, že tam nepatrí, nech je to otvorené
Odoslané 6.6.2012 16:14.
Len sa trochu bojím, aby sme v tej horlivosti nepochovali spolu s pýchou aj teológiu... To by bolo dosť zlé, aj pre našu vieru...
Odoslané 7.6.2012 20:16.
Perfektné, Robert! Ďakujem.Ak smiem, použijem v katechéze.
Odoslané 7.6.2012 21:03 ako reakcia na Robert Krett.
Tak toto je uzasny pribeh,nemam slovemoticonJednoduche a tak mudreemoticonVdaka Boze za takych knazov.
Odoslané 7.6.2012 23:08.
Ak dovolíte, práve čítam knihu "Chatrč". Upravila môj pohľad na Boha, na sv. Trojicu i môj vzťah k nim. Snáď to sem patrí.
Odoslané 9.6.2012 21:54.
Prosím, len Chatrč nie, prosím len to nie...
Odoslané 10.6.2012 10:08 ako reakcia na Dušan Vreba.
Uf! Priznávam, že toto nie je pre mňa ľahké na rozdýchaniale. V kladnom slova zmysle.
Tá hĺbka, úprimnosť, pokora, (a v neposlednom rade pútavo napísané) ... až mnou zimomriavky trasú.
Odoslané 10.6.2012 10:28.
"Chatrč" prečo nie? Mne naozaj pomohla a veľmi. Alebo nesúhlasíš so zosobnením Boha v ženskom tele? Či s tvrdením, že Ježiš "nie je kresťan"? Hneď za tým to i vysvetľuje a vlastne vyslovil, na čo som pred rokmi prišiel sám selským rozumom. Alebo vieš niečo, čo mne uniklo?
Odoslané 10.6.2012 21:45 ako reakcia na Eva Vráblová.
Evička, súhlasím s tebou. Nevedela som prísť hneď na to, prečo ma táto kniha tak nenadchla - nebol to ten abstrakt Svätej Trojice, ani riešenie utrpenia Maxa ale vnímala som súvislosti odvádzajúce od Kristovej náuky. Pre potvrdenie ti prikladám tento link, s ktorým sa plne stotožňujem. http://www.postoy.sk/chatrc#comments
Odoslané 11.6.2012 8:58 ako reakcia na Eva Vráblová.
Tak si najprv sadnite. Knihu "Chatrč" som dostala ako vianočný dar od svojej predstavenej v inštitúte zasväteného života. Študovali sme spolu teológiu, a tak mi bolo jasné, že nejde o učebnicu katolíckej dogmatiky. Začala som čítať a po prvých päťdesiatich stranách som ju odložila ad acta.....s podobnými pocitmi možno, ako panie Eva a Anička.
Bola som na duchovných cvičeniach, a po dvojhodinovom duchovnom rozhovore
na tému... strach z Boha pri všetkej snahe o žitie evanjelia v každodennom živote...mi exercitátor, jezuita, veľmi odporúčal prečítať si túto knihu....neviem koľko krát som zažmurkala. Povedal mi: a či v Starom zákone niet tiež dosť antropomorfizmov? Boh kričí na Adama, kde je, prechádza sa po záhrade, hovorí s Mojžišom....
Išlo o jedno, odbúrať falošné predstavy o Bohu. Pretože ak je evanjelium radostná zvesť, strach tam evidentne zavadzia!....
Rozhodne kniha Chatrč nie je na to, aby odvádzala jednoduchšieho čitateľa od právd viery. To by bolo pomýlené. Ani ako náuka o Najsvätejšej Trojici. Ale zjavne poslúži niekomu, kto si nevie rady, ako nadviazať (aj v modlitbe) a Pánom osobnejší vzťah. Nepresadzujem názor, píšem čisto moju mienku.
Odoslané 11.6.2012 12:02 ako reakcia na Dušan Vreba.
Ukazujem 1 - 20 z 34 výsledkov.
z 2