Blogy

« Späť

„Spomienky Františka Revesa: Živého ma nedostanete!“ – kniha veľkej hodnoty

„Spomienky Františka Revesa: Živého ma nedostanete!“ – kniha veľkej hodnoty

Cesty Pánove sú nevyspytateľné. Muselo prejsť veľa rokov, aby sme mohli spoznať ďalšieho velikána, ktorý žil medzi nami, o ktorom mnohí kresťania ešte ani netušia.

Kňaz, ktorého chcem trochu opísať, salezián František Reves si nikdy nepotrpel na slávu alebo veľké reči. Pritom urobil v časoch socializmu takú prácu, akú málokto. Za jeho tajné aktivity sú mu mnohí, hlavne kňazi, celý život povďační. Zachránil asi stovku ľudí, z nich asi 80 kňazov a bohoslovcov, z toho aj tajného biskupa Hnilicu.

V časoch nástupu socializmu sa žilo ťažko. Ľudia sa navzájom udávali, málokto mohol veriť druhému. On však nechcel žiť životom ako žili druhí. Jemu záležalo na osude duchovných povolaní, na kňazoch, ktorí nemohli dokončiť štúdiá, lebo zotrvávali v svojom náboženskom presvedčení a odmietali komunistické návrhy. Ich život bol pre neho dôležitejší ako jeho vlastný, preto pre nich veľa ráz riskoval vlastný život. Hoci prešiel cez hranicu, vrátil sa, aby pomohol ďalším.

Spoliehať sa v tej dobe naozaj nedalo skoro na nikoho. Reves sám takmer doplatil na zradu švagra od veľkých dobrodincov, ktorí pomáhali donovi Revesovi aj donovi Macákovi. Prefíkanosť systému bola veľká. Vo väzenskej cele sa raz ocitol spoločník jedného uväzneného kňaza, ktorý vyzeral, že bol tiež bitý. Kňaz pri vypočúvaní všetkému odolával, ale na cele „spoluväzňovi“ sám porozprával mnohé podrobnosti a kontakty. Tým veľmi priťažil aj Františkovi Revesovi.

Reves bol veľmi prezieravý, myslel na budúcnosť. Vedel si vytvárať dobré vzťahy so všetkými typmi ľudí navôkol, dokonca aj s komunistami. Niektorí z nich mu potom „kryli chrbát“ pri jeho aktivitách.

So systémom sledovania spolupracovali aj jednoduchí ľudia. Napr. aj sprievodcovia mali možnosť si prilepšiť, ak sledovali cestujúcich. Ak sa im niekto nepozdával, zavolali políciu, aby ho preverila. Duchovný otec Jozef Bábik by nedošiel na hranice, keby necestoval s Revesom. Bábika spoznal sprievodca, komunista, ktorý ho videl niekde kázať. Nemohol uveriť, že by jeho priateľ Reves  cestoval s kňazom, tak si myslel, že sa pomýlil.

Bola to ťažká doba, nikto nevedel, kým je sledovaný. Dokonca ani kňaz neponúkol prenocovanie skupine uprchlíkov s donom Titusom, keď sa im nepodaril únik a tak sa nemali kam skryť. On sa bál, že ich už sledujú a sám tak bude vinný z napomáhania utečencom. Potom komunista, ktorý videl v noci vonku skupinku ľudí s ruksakmi ich udal polícii.

Takisto sa stávalo, že ak sa unikajúci kňaz u niekoho skrýval, vedel o tom len jeden člen rodiny. Keď ho objavil iný člen z rodiny, z nevedomosti žiaľ ukrývajúceho udal. Bola to zložitá doba. Aj takto sa chránili ľudia navzájom, aby iní príslušníci rodiny nemohli prezradiť niektoré informácie, keď by sa tajná aktivita dostala na políciu a potom vyšetrovala.

Hoci don Reves musel stále unikať, nechcel uniknúť zo štátu. Sám však pomáhal druhým odísť. Aj keď bol v Rakúsku po prechode cez Moravu, vracal sa späť po druhých. Musel žiť veľmi skromne, lebo nemal žiadny príjem. Polícia mu odvtedy ako ho hľadala zablokovala jeho osobný účet v banke. Prežil mnohé dobrodružné chvíle, kde výslovne cítil Božiu Prozreteľnosť a ochranu Panny Márie: musel vyskočiť z idúceho vlaku, unikal aj s postrelenou nohou.

Kontaktovanie kňazov a ich príprava na útek boli ľahšie , lebo sa navzájom poznali zo štúdií alebo z cirkevných akcií. On však niekedy prevádzal za hranice aj laikov.  V takých prípadoch nikto nikomu neveril. Neverila mu ani manželka muža, ktorý ju cez Revesa kontaktoval, aby za ním prišla na Západ. Mohla ho udať, keď jej dal ponuku na útek.

Nie každému sa podarilo prejsť cez hranicu aj kvôli prevádzačovi. Niektorí kňazi zaplatili za prevedenie, ale prevádzač ich oklamal, povedal že už sú na druhej strane hranice a zmizol. Pritom zostali stále na našom území.

Neustále boli kontrolované občianske preukazy. Režim bol veľmi rafinovaný. Keď raz odchytili ľudí, ktorí nemali doklady, bol medzi nimi aj Reves, medzi „vinníkmi“ v skupine bol aj udavač, aby zaznamenal ako budú ľudia reagovať.

Aj za hranicou v Rakúsku ešte nemali vyhraté. Bola to sovietska zóna. Ak rakúski pohraničníci odchytili utečenca, odovzdali ho Sovietom a tí ho vrátili do Československa na ŠtB.

Niektorí kňazi sa nevedeli v tej dobe orientovať, boli nepozorní, a tak si spôsobovali nepríjemnosti, ktoré nemuseli byť. Jeden kňaz vedel o tajnom kňazovi, ktorý pracoval v podniku. Keď potreboval pomoc pri spovedaní, poslal poštou normálny korešpondenčný lístok, ktorého obsah každý videl do podniku na meno dotyčného tajného kňaza. Na ňom stálo, že ho prosí o pomoc pri spovedaní. Lístok v podniku odchytili a tajný kňaz skončil...

Tak nám táto kniha aspoň trochu priblížila realitu socializmu, na ktorú už mnohí zabudli a mladí o nej takmer nič nevedia. František Reves vedel touto dobou veľmi zdatne „preplávať“. Napriek svojej inteligencii a dobrej pamäti (dokázal aj po rokoch podrobne opísať situácie z detstva i kňazstva) zostal skromný a nenápadný a tak aj odišiel z tohto sveta v Paríži.

Čo z toho všetkého vyplýva pre nás, ktorí žijeme v inej dobe? Vážme si každého takého človeka, ktorý sa obetoval, aby raz mohla prísť sloboda. Držme sa hodnôt, ktoré on presadzoval a nebojme sa ísť proti prúdu, keď je to potrebné.

Foto: pxhere

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Teraz žijeme v diktatúre slobody. Je to veľmi nebezpečná doba. Mária v Litmanovej nás upozornila, že tento čas je zlodejom pokoja. Dnes nepriateľmi niesú štebáci a komunisti, ale často my sami, naše rozkoše a chúťky. Len si spomeňme, ako ľahko sa dá dnes dostať k drogám, k pornografii a pod. V Lurodoch, vo Fatime a všade kde sa Panna Mária zjavovala, pozývala k modlitbe ruženca v rodinách. Boj sa totižto odohráva v rodinách a o rodinu... a hlavne o mládež. Nepriateľ chce vytvoriť svet bez Boha.
Odoslané 10.4.2019 7:41.