Mesiac október je obdobím, v ktorom sme via cako inokedy pozvaní k modlitbe sv. ruženca. Modlitbe, ktorá je pre mnohých monotónna, nezáživná, nepríťažlivá. A predsa, koľkí svätí si bez tejto modlitby nevedeli predstaviť svoj modlitbový život. V čom teda spočíva jej čaro?
Spomínam si na jedného kňaza, ktorý mi raz povedal, že keď za ním príde človek „chváliaci“ sa svojím duchovným životom, opýta sa ho, ako je na tom s modlitbou sv. ruženca. Prekvapilo ma to a nemohla som sa nad tým nezamyslieť. Ako som na tom s modlitbou sv. ruženca ja?
Veľa ľudí okolo mňa, dokonca i ja sama, často hovorím: „Nestíham.“ Asi každý z nás dnes zápasí s tým, že ho svet ženie, ba priam „naháňa“.Všemožné výdobytky techniky modernej doby by nám mali slúžiť na rýchlejšiu a jednoduchšiu komunikáciu, no zažívame pravý opak. Máme problém alebo vyslovene nevieme komunikovať. Ako teda môžeme budovať a vytvárať vzťahy?
Prenesme sa teraz do duchovnej roviny. Vieme, že aj pri modlitbe ide o vzťah. Môj vzťah s Ním. A teda pri modlite sv. ruženca by malo ísť o môj vzťah s Ním cez Ňu. Cirkev nás učí, že ruženec je kristocentrická modlitba. Trošku ťažký názov, takže zjednodušene:je to modlitba, ktorá je celá upriamená na Krista. Sv. Ľudovít Mária Grignion, známy pre veľkú úctu k Panne Márii, povedal, že cesta veriaceho vedie„cez Máriu k Ježišovi.“ Je tomu už dávnejšie, ale predsa, aj mne vŕtalo hlavou, či je to vôbec potrebné. Veď môžem ísť k Ježišovi priamo.
Môžem? Môžem. Budem však v modlitbe ochudobnená o najväčšie „eso“, ktoré je v nebi – Pannu Máriu, ktorú si Pán vzal s telom i dušou do nebaako prvú zo všetkých ľudí. Aby som sa nezamotala pri modlitbe vo svojich myšlienkach, ktoré by mohli byť často upriamené na mňa samú, Cirkev mi ponúka za spoločníčku práve Pannu Máriu. Ako mnoho veriacich, aj ja som mala s ružencom a vzťahom k Panne Márii problém. Keď som sa už nedokázala vôbec sústrediť, pýtala som sa samej seba, či sa mám ruženec ešte modliť (prípadne domodliť). Môj duchovný otec mi vtedy veľmi jednoducho poradil: „Netráp sa. Veď ty sa vždy modlíš Božie slovo.“
Naši bratia pravoslávni majú jednu veľmi známu modlitbu. Dookola opakujú slová z evanjelia: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ Uvedomila som si, že keď sa modlím ruženec, robím to isté. Opakujem slová Nebeského Otca, ktoré povedal prostredníctvom archanjela Gabriela Panne Márii pri Zvestovaní. Vau! Sú to slová Otca! A padla mi sánka.
Bola to práve Panna Mária, cez ktorú sa nám Otec rozhodol dať spoznať vo svojom Synovi. Ak Ju teda Nebeský Otec považoval za najdokonalejší a najlepší spôsob, ako sa nám dať spoznať, ako Ju môžem ja odmietať a hovoriť jej: „Nie, nepotrebujem ťa“?!
Potrebujem! Potrebujem Máriu, aby som si nikdy neprivlastňovala veci, ktoré Boh robí či bude robiť v mojom živote. Stačí si prečítať Magnifikát (Lk 2, 46-55) a hneď zistíme, že práve od Márie, ako najväčšej Božej „oslavovateľky“, sa máme čo učiť ako chváliť Boha. Neprivlastňovať si Božiu slávu a vyvyšovať Toho, komu chvála a sláva patrí. Nemôžeme si teda priať lepšiu učiteľku. Ona je tá, ktorej veľkosť spočíva v pokore a v tom, že nikdy neupriamovala pozornosť na seba, ale na Boha.
Modlitba sv. ruženca sa stala mojou dennou súčasťou, akoby dýchaním mojej duše. Dovoľujem jej, aby ma „vzala za ruku“, ukázala na Ježiša a povedala: „Poď, nasleduj Ho.“Prijmi aj ty toto pozvanie, objav v nej svoju priateľku, ktorá ti nebude hovoriť o nikom a ničom inom, ako o jej Ježišovi.
Jarka Pytelová