Matúš 27 - 40.

Verš v kontexte

…39 Tí, čo tade pre­chádzali, rúhali sa mu, výs­mešne po­triasali hlavou 40 a hovorili: Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho po­stavíš! Za­chráň sám seba, ak si Syn Boží, a zo­stúp z kríža! 41 Podob­ne sa mu po­smievali aj veľkňazi so zákon­ník­mi a staršími:…

Podľa týchto slov mali Ježiša za slabocha pretože sa nebránil . Človek , keď padne , Boh odpustí a s láskou nás príjma. Keď sme v niečom slabý , nie schodený , pošle nám pomoc. Dáva nám pociťovať milostí , hoci si ich  nezaslúžime. Nechce od nás nič , len aby sme ho milovali. Proste stále nám pomáha. Navonok  možno Ježiš  pôsobil,  ako slaboch , no vo vnútri v Jeho srdci  je   neskutočná hlbka  lásky k Nebeskému otcovi a zároveň k nám. Neskutočná hĺbka sily , pokory , odpustenia , úprimnosti , čistoty , obety . Proste dokonalý.

My sme len ľudia .Nepozeráme sa aj my na ľudí podobne ?  My však máme ako hriešne tvory hodne nedokonalostí.Hodne medzier , hodne pádov. My sa s Ježišom porovnávať nemôžme , ale to je predsa samozrejmé. Nikdy nebudeme dokonalý , ako Ježiš.Kaźdý z nás je v niečom menej znalý , v niečom viac. Myslím , źe človek , ktorý  na vonok pôsobí svojím správaním v niektorých sférach slabší  je taký vo vzťahu k Bohu ? Nie. Nie všetci. Jednoducho  mohli mať v živote iné prekážky , iné ciele , ktoré  potrebovali  splniť ako voči Bohu nevnímajúc , ako povinnosť , ale ako túžbu zdokonaľovať sa vo sférach , ktoré  rokmi tak vycíbrili , že bežné záležitosti , kde by iní očakávali , že sa začnú mračiť , či šomrať , kde očakávajú , že by  sa mali prejaviť tvrdšie je pre nich ako situácia banálnejšia , ktorej netreba venovať  nejaké poburujúce reakcie , ktoré sú pre nich nie dostatočne  intenzívne nato , aby  vybuchovali , čo ale neznamená , že sú slabosi , či plytký v situáciách , kde by iní reagovali už podráždene. Nemaj veľké očakávania , nebudeš mať veľké sklamania. To ale neznamená , že nedokážu byť iným oporou , či výchovným prostriedkom , aby sa človek neskĺzol na dno svojích pádov. Neznamená , že ak sú k jednému človeku láskavý , že sú takí voči všetkým. Určite nie rovnakou intenzitou.  Tieto pohľady sa vytvorili medzi ľuďmi , ako pravidlo a všetko , čo je odlišné je už nesprávne , spochybujúce ,  alebo dokonca zatracujúce. Prečo ? Pretože z takých ľudí ide mnoho odpovedí , ktoré si vyžadujú len položenie otázok ? a ktoré akosi nekorenšpodujú s vytvorenými názormi väčšiny, či názormi vytvorenými pneúplným poznaním daných osôb ?  A čo tak bráni osobnej komunikácií ?   :)  Áno , samozrejme , že každý máme aj plytkosť , ale nie je to práve to milé , kde sa ľudia môžu dopĺňať ? Veď nemôžeme byť všetci rovnakí. Ja tiež mám svoje hodné nedokonalostí , ale lásku k Bohu zo mňa nikto nevyhodí. To je pre mňa priorita. Veď má Boh príjma takú , aká som. No aj musí , keď ma takú stvoril.Čo mu ostáva ?  :D  Ale vážne. Snažme sa pozerať na iných tak , ako  na seba. Očami Boha. Vtedy to bude napĺňať rolu  vzájomného dopĺňania sa. Ak sa nám  niekto javí v niečom slabší , je to len náš dojem , alebo je s časti natom niečo pravdy ? Môže to byť aj úplná pravda. Tak , ako sa Ježiš javil niektorým , ako slaboch v určitej sfére , práve tam je najsilnejší. On je na rozdiel od nás dokonalý. To isté sa môže diať aj v životoch ľudí. Ak by sme poznali celý ich životný príbeh , ich dušu a nie len útržky ich správania , ktoré menia sled a pohľad na vec , pochopili by sme všetko v inom svetle. Tak ako vojaci po odporúčaní  Ducha Ježišom do Božích rúk a po slovách odpustenia , ktoré vyriekol na našu záchranu. Otče , odpusť im , lebo nevedia , čo činia. A po prebodnutí Ježišovho boku , keď vyšla krv a voda.  My sme tu na zemi len pútnici. My sa svätosti máme učiť a snažiť sa ju získať celý život.

Snáď ste sa s tochto blogu dokázali vyznať. Dúfam , že tam nie je nič , čo by na vás pôsobilo poburujúco. Príjemný zvyšok dňa a dávajte na seba pozor.  :)