22. decembra Ó vytúžený Kráľ národov, uhoľný kameň, čo z dvoch uzatváraš jeden ľud, príď a spas človeka, ktorého si utvoril zo zeme.

Oslovenie „Kráľ a túžba národov“ má pôvod v dvoch prorockých textoch.

V 10. kapitole knihy proroka Jeremiáša čítame „Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov?  no, tebe to patrí, veď medzi všetkými mudrcmi národov a vo všetkých ich kráľovstvách nie je ti nič podobné“ (Jer 10,7).

Tento verš sa opakuje na konci Biblie, v piesni, ktorú v nebi spievajú vykúpení:

„... spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?!“ (Zjv 15,3b-4a).

Boh je vládcom všetkých, jemu patrí úcta a zbožnosť, čo sa v jazyku Biblie vyjadruje slovom bázeň.

 Výraz „túžba národov“ odkazuje na Aggeovo proroctvo, ktorého verziu z Vulgáty môžeme preložiť takto: „Ešte chvíľu a otrasiem nebom a zemou, morom a púšťou, pohnem všetkými národmi a príde ten, po ktorom túžia všetky národy, a naplním svoj dom slávou, hovorí Pán.“ (Ag 2,7 - 8).

Po Spasiteľovi túžia všetci ľudia, a to nielen preto, že každý  potrebuje vyslobodenie z hriechu, najmä však preto, že túžba po Bohu je vpísaná priamo do ľudského srdca. 

Kristus je nazývaný tiež „uholným kameňom, ktorý rozdelené spája do jedného“. Toto pomenovanie v sebe spája dve state z listu Efezanom. V prvej je Ježiš predstavený ako uholný kameň, teda kameň, ktorý uzatvára klenbu – pretože on v sebe spája stavbu Božej cirkvi (porov. Ef 2,20-22). Podľa druhého textu Kristus spája dvojaký ľud, ktorý bol do jeho príchodu oddelený – teda židov a pohanov (porov. Ef 2,14-15). Zákon, ktorým sa Izreelský národ odlišoval od ostatných sa naplnil v Novom zákone, ktorý priniesol Kristus. Prisľúbenie, ktoré dostal vyvolený národ sa zároveň rozšírilo aj na pohanov.

Spása, ktorú Mesiáš prináša, sa týka všetkých ľudí – židov aj pohanov. Táto skutočnosť je vyjadrená aj v záverečnom zvolaní antifóny: „Spas človeka, ktorého si utvoril z prachu zeme“ ^Pozn. Pretože v tom sú si všetci rovní, každý je Bohom stvorený z prachu zeme a od Boha očakáva spásu.

Pozn: Mohli by sme sa čudovať, že stvorenie človeka je tu pripisované Kristovi. Ide o pomerne vzácne tvrdenie, avšak doložené napríklad u Klementa Alexandrijského alebo Ireneja z Lyonu. V Klementovom Učiteľovi napríklad čítame: „Zdá sa mi, že je to práve on (Ježiš Kristus), kto najskôr utvoril človeka z bahna, kto ho potom znovuzrodil skrze vodu a skrze Ducha mu umožnil rásť.“ (Klement Alexandrijský: Učiteľ, I, 98,2).

MODLITBA

Bože Otče,

skrze tvojho jednorodeného Syna

utvoril si z nás nové stvorenie,

zhliadni na dielo svojej milosrdnej lásky

a príchodom Spasiteľa obnov nás a zjednoť nás v Tvojej láske,

pomôž nám, aby sme dokázali dovoliť Tebe, aby si nás očistil od následkov hriechu.

***

Boh už všetko urobil.

...ešte robí - Boh koná do konca čias, kým nebude obnovený každý a všetko. Koná dnes v nás - obnova, s nami a cez nás - obnova ľudu Božieho, kým nebudeme čistí, jednotní a úplne dokonalí. Funguje to  však IBA vtedy, ak my dovolíme, ak spolupôsobíme s Božou milosťou. T.j. Božia vôľa je mojou vôľou... nekonám sám, konám v jednote s Ním, akoJežiš konal a koná v jednote s Otcom a Duchom. A milostí mám plnosť... Boh nikdy nepresal dávať nám milosti..., preto neprosme o milosť ale prosme o obnovu srdca a mysle... a dovoľme mu, aby nás obnovil.

Rad je už poriadne dlhú dobu na nás.

My však bez Neho nemôžeme nič konať. Boh koná v nás. Boh koná v nás a cez nás, ak mu dovolíme...

Zjednotenie v láske sa môže uskutočniť jedine vtedy, ak pochopím a prijímam, čo mám podľa Boha konať alebo nekonať, zmeniť ja. V mojom osobnom živote, v živote rodiny, spoločenstva a pod.

Ak stále nechápem, neviem ani prijať Božiu vôľu a nehýbem sa z miesta. Boh neurobí nič bezo mňa, neurobí nič bez nás... Bolo by stratou času a prázdnym sebauspokojením ( modlila som sa) IBA prosiť, aby nám Boh daroval jednotu, ak ja/ my neprijímame a nekonáme jeho vôľu. Potom nemôžem mať plnosť ani v osobnom živote, ani v spoločenstve.

Preto je tak dôležité bdieť, a živiť sa Božím Slovom, lebo On ukazuje každému osobne, ako sa môže Ním a cez Neho nechať očistiť od následkov hriechu, t.j. od toho, čo ešte púta, zväzuje, roztrpčuje a odvádza od Boha.

Požehnanie Božie nech nám nikdy nechýba, t.j. hľadajme ho a berme z neho plno, a dovoľme Bohu zmeniť, čo zmeniť musí a dovoľme mu, aby nám daroval nové srdce, svoje srdce, aby nám mohol dať seba.

+MK

Zdroj: http://www.dominikani.sk/dominikani/spiritualita/266-december-2012-o-antifony.html

Obrázok: http://te-deum.blogspot.co.at/2011/12/advent-o-antiphons-begin.html