Blog

« Späť

Duchovný otec

Duchovný otec

Vždy som sa bála písať na tú tému, aby mi ho nebeský Otec odrazu nevzal....už sa mi to stalo ešte za čias štúdia, čerstvo pokrstenej a katechizovanej mladej dievčine. Dlho som sa potom nevedela zorientovať, lebo bolo obdobie koncilu , komunizmu a mnohé veci nevykryštalizované.

Na Slovensku je relatívne dostatok kňazov. Väčšina z nich sú takí, čo si plnia bezúhonne svoje povinnosti voči zverenej časti Božieho ľudu.  Sem-tam sa nájde nejaký, ktorý vyčnieva prísnosťou, neprístupnosťou, možno unavený, možno i chorý a považuje za dostatočné slúžiť sv. omšu a vysluhovať sviatosti a modliť sa s celou Cirkvou každodenný breviár. Veď aj to je samo osebe dosť náročné.Niektorý sa prizná, že nerád sadá do spovednice, že je to riadna otrava. Najmä ak ľudia prichádzajú nepripravení a treba im povedať, aby hovorili o svojich hriechoch a nie svokry, nevesty, rodičov, detí....lebo on by bez ich podnetu nezhrešil.......atď. Niektorý sa neprizná a iba to nesie ako kríž. Iný zase má rád iba mladých, lebo tí sú prežiarení optimizmom, priam nákazlivým.Strápený a uhundraný človek toto nedokáže dať.

Ten môj, za ktorého chcem poďakovať, zažil okrem väzenia asi všetko. Napriek svojej vážnej chorobe, mnohým povinnostiam pedagóga a člena  viacerých významných rád, nachádza už tri desaročia každý mesiac cestu do našej rodiny, pochoval mi rodičov aj blízkych priateľov. Napomenie, nechváli hriechy- ale hanbím sa ho, lebo to robí s kusiskom lásky a porozumenia a nemusím sa spovedať v holých vetách a v minulom čase. Smiem povedať aj čo ma trápi, nesie so mnou kríž mojej choroby. Upozorní ma na dobré filmy, knižné novinky ktoré stojí za to prečítať a na obohacujúce akcie v diecéze. Hanbím sa, že sa musím vyznávať z hriechov a niekedy sa bojím, že si to navždy zapamätá a som potom schopná myslieť si to aj o nebeskom Otcovi. Ale napokon to vždy skončí povzbudením , uistením, že moje obavy sú zbytočné.Neprepustí ma nikdy bez požehnania.

Mám trochu smolu, že som nežila takého 100% rodine oddaného biologického otca a preto si o tých druhých neviem vždy vytvoriť 100% správnu mienku.

Ale zatiaľ mi stačí poznanie, že ak je ku mne dobrý on, aký asi musí byť ten Nebeský....

A tak iba takto skromne ďakujem bez mnohých slov.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
V Medžugorí rozprávala Terezka Gažiová príbeh, ako ku nej raz prišla jedna pani z Talianska a nadávala na kňaza. Ako vieme, Taliani sú rýchli v reči, je takmer nemožné ich zastaviť. Kým sa táto Terezka stačila nadýchnuť, už bolo neskoro, lebo nadávkam zasa nebolo konca - kraja. Až po polhodine, kedy sa táto rozhorčená žena konečne upokojila, lebo bola zrejme z toho ponosovania už unavená, Terezka sa jej opýtala: Milá pani, a koľkokrát v živote ste sa modlili za tohoto kňaza? Koľkokrát v živote ste za neho držali pokánie, obety a pôst? Pani zostala ticho, nepovedala ani jediné slovo. Tak vidíte, pokračovala Terezka, dnes ste márnivo stratili svoj čas, Keby ste sa pol hodiny už modlili za toho kňaza, namiesto ponosovania, veľmi užitočne by ste prežili svoju polhodinku vášho života. A nezabudla dodať, že Panna Mária v každom posolstve z Medžugoria prosí, aby sme sa modlili za svojich kňazov, lebo sú to synovia, ktorých si vyvolil Jej Syn.
Takže krásne, Irmuška, motivujúce aj pre ostatných, aby sme vždy ďakovali za našich kňazov emoticon
Odoslané 6.9.2013 9:52.
emoticon Už mi stiahlo žalúdok, že ideš zasa raz zdvihnúť prst a napomínať, pretože aj ja pokritizujem. Ale nikdy nie bez modlitby. Nevidím nad každým svätožiaru, ale v každom vidím Bohom vyvoleného, ktorý dostal šancu a má tak obrovskú zodpovednosť, že si to nevieme predstaviť.
Takže tie modlitby sú na programe pri každej modlitbe breviára, sv. ruženca a niekedy aj extra- napríklad modlím sa svoj "švindeľruženec", jedno zrnko za každého buď podľa abecedy, ako mi prídu na um, alebo podľa toho, ako ma rad radom za tých 48 rokov viedli, podľa miest a obcí, kde som pôsobila....
No a moja srdcovka je seminár. Moji traja žiaci, kňazi. Každý mal inú cestu, rôzne ťažkú. Dvoch si pamätám od útleho detstva. Niečo krásne, huncútiská ako iné deti, ale nesmierne úprimní. Tretí bol z "príšernej rodiny", vykričanej, jeho farár mu nechcel dať odporúčanie, prosila som do omŕzania otca biskupa X., že študuje inde, je v inom prostredí, aby prijal posudok od správcu farnosti, v ktorej študuje- Tá výnimka sa oplatila. otec biskup už nežije, ale mladý muž je šťastným rehoľníkom.
Môj duchovný otec, o ktorom píšem, zaujal predovšetkým tým, že ak človek neodbočoval od cieľa, vypočul do konca, neskákal do reči. To som si nesmierne vážila. Podľa trémy cítil, že to beriem vážne, že nechcem nič vynechať a keby mi skočil do reči, mohlo by sa to stať a bola by som nešťastná. Poučenia a rady sú krátke a vecné, aby sa dali splniť a vykonať s láskou a nie ako ťažké bremeno naviac.
Modlitieb nikdy nie je dosť a moja maminka sa celú dobu, keď bola pripútaná k lôžku , jeden z ružencov denne modlila za kňazov. Mám dokonca poznačené jej meditácie k desiatkom, keď sme sa modlievali spolu.
Odoslané 6.9.2013 12:00 ako reakcia na Eva Vráblová.
Odoslané 6.9.2013 17:39.