« Späť

MALÁ MISIONÁRKA VO VEĽKEJ ARGENTÍNE (Ach, tá láska...)

Tak. A je to tu. Stalo sa. Malá misionárka sa zaľúbila.

Tak. A je to tu. Stalo sa. Malá misionárka sa zaľúbila. Na misiách, ďaleko, mimo domova. Tušila, že sa to raz stane, ale ani vo sne jej nenapadlo, že za takýchto okolností. Darmo, malá misionárka je tiež len človek.

Hovorí sa, že láska hory prenáša. Toto príslovie sa malej misionárke vždy veľmi páčilo. Tak veľmi by si teraz priala, aby sa doslovne naplnilo. Aby sa tie Tatry naozaj premiestnili a prišli do Argentíny. A keď už nie Tatry, tak aspoň Babia hora. Tam, kde sa momentálne nachádza, totiž nie sú žiadne hory. Jeden kopec za domom, na ktorý človek výjde za 5 minút, a tvári sa, že: wau, aha, vyšiel som...

Ale neodbočujme od témy. Láska sa totiž chce prezentovať. Čakala dlho, kým ju niekto našiel. Ktovie koľko týždňov, mesiacov, rokov... To je však Láska. Je trpezlivá. Nerobí jej problém čakať. Aké prázdno musela cítiť počas tých rokov v samote, tme, opustení? Koľko sĺz, ktoré ani nemala odvahu vyroniť, lebo sa to vraj nesmie a máš byť silným človekom. Koľko bolesti, sklamania, agresie, nepochopenia. A predsa. Prišlo svetielko do krajiny Zabulon a Neftali. Do údolia tmy a smrti. Údolia, ktoré sa nachádzalo vždy na okraji mesta, do ktorého nik nechcel vkročiť, lebo smrdelo a vraj toho nebolo hodné. Lenže lásky je hoden každý. Od dieťaťa, ktoré sa narodí, po posledného žobráka na ulici. Od pápeža po narkomana, od matky Terezy po vraha.

A tu sa to stalo. V tejto štvrti sa zvyknú najdôležitejšie veci odohrávať na ulici a tam začal aj tento príbeh. Jedného dňa sa totiž malá misionárka prechádzala po údolí Zabulon a Neftali, údolí, ktoré jej Pán daroval ako jej misijné určinie, a zrazu ho stretla. Bol malej postavy. Mal čierne vlasy a čierne oči. Hneď zbadal svoju „seňo“. Kričal na ňu už zďaleka, lebo ju chcel pozdraviť. Bola to láska na prvý pohľad. Bol to pohľad Ježiša, ktorého tu stretávate takmer každý deň. Tento Ježiš má meno Noe. Má 7 rokov. Chodí každý deň po ulici a pýta jesť. Mama sa oňho, ktovie prečo, nestará, neposiela ho do školy, pošle ho na ulicu a on chudák, robí, čo môže. Keď sa hrá s deťmi, je dosť agresívny a veľmi cítiť, že potrebuje, aby mu niekto prejavoval rodičovskú lásku. Malá misionárka ho raz zobrala na ten slávny kopec... Vlastne, on sám jej to navrhol, lebo sa cítil sám a chcel mať spoločnosť a tak vyšli na argentínske Tatry. Ježiš-Noe, jej ukazoval, kam má stúpiť, aby nespadla. A keď v diaľke zbadali psov, Ježiš-Noe ju uistil, že ju pred nimi ochráni. Keď sa vracali domov, Ježiš-Noe, jej položil otázku, ktorú jej odvtedy začal dávať každý deň: Máš chlieb? Malá misionárka sa takmer rozplakala. Vkročila do svojho domu, zobrala 2 kúsky chleba a alfajor (typickú argentínsku sladkosť). Potom mu spravila čaj. Ježiš-Noe rozlomil kúsok chleba a ponúkol ho malej misionárke. Tu jej prebehol obraz z evanjelia, ako Ježiš lámal chlieb a dával ho svojim apoštolom. Vtedy si pomyslela: Toto je Eucharistia, toto je živý Boh. Druhý kúsok chleba si však skryl a povedal, že si ho nechá pre seba, lebo keď ho ukáže bratovi, bude chcieť viac a viac nemá a zajtra tiež nebude mať. Potom ho malá misionárka pozvala nachvíľu do domu zohriať sa. Povedal jej totiž, že on v dome nemá elektrinu a býva mu zima. Neskôr ho odprevadila k jeho skromnému domčeku, objala ho a popriala mu dobrú noc. V ten večer myslela veľa na slovenské deti. Keby tak oni raz stretli tohto Ježiša. Už nikdy by nevyhodili obed, ktorý by im pani kuchárka doniesla. Noe totiž ani nevie, že existujú nejaké dukátové buchtičky, mäso s ryžou alebo cestoviny. On vždy pýta len chlieb. Chlieb je jedlo, ktoré pozná a na ktoré je zvyknutý. Vďaka ti za túto Lásku. Lásku, ktorá pýta JESŤ.

A tak sa malá misionárka zaľúbila. Zaľúbila sa do Ježišovych chudobných. Chudobných, ktorí ju začali tak obohacovať, že častokrát si myslela, že toho nebola hodná. Ale lásky je hoden každý. Aj malá misionárka. Od chudobných sa učila, ako milovať, ako dávať všetko, ako ďakovať za každú každučkú vec pod slnkom. Učila sa a stále sa učí.

Odvtedy tých Ježišov stretávala veľmi často. Raz ho stretla v 17-ročnej dievčine, ktorá mala malú dcérku a potrebovala pomôcť s úlohami zo strednej školy. Tento Ježiš nevedel, že existujú krajiny, ktoré sú od Argentíny tak vzdialené, že potrebuješ ísť 2 lietadlami, aby si sa tam dostal. Nevedel, že existujú krajiny, v ktorých sa hovorí iným jazykom. Misionárka mu však s trpezlivosťou všetko vysvetlila. Prišiel zrovna na deň detí a chcel sa hrať. Bol totiž ešte dieťa. Malá misionárka mu teda postrážila dcéru a on sa zatiaľ HRAL. V ten deň vypil veeeľa kakaa a asi sa aj pocikal, lebo páchol močom, ale malá misionárka si stála pripomínala: toto je Ježiš, toto je Boh, toto je láska, ktorá potrebuje Lásku. Vďaka Ti, za túto Lásku. Lásku, ktorá sa túži HRAŤ.

Ďalšieho Ježiša stretla v 50-ročnej žene. Bola dosť pri sebe, mala veľa náušníc v uchu, predné zuby zhnité... Človek by ju na prvýpohľad hneď odsúdil. Keď však začala rozprávať svoj príbeh, malej misionárke sa chcelo plakať. Tento Ježiš – matka má 10 detí, z toho 3 adoptované. Všetky 3 pochádzajú od jednych rodičov, ktorí berú drogy. Keď ich táto matka adoptovala, mala už svojich 5 detí. Vtedy sa jej opýtali: „Nie je to veľa, ďalšie 3 deti? Nechcete si adoptovať pre istotu len 1?“ Ona povedala, že nie, že chce všetky 3, lebo sú súrodenci, rodina, aby mohli byť spolu. To, že ona aj oni sú z chudobných pomerov ju nezaujímalo. Malej misionárke sa chcelo plakať, ked to rozprávala a objať ju. Pomyslela si: toto je svätosť. Toto je to, čo hovoril Ježiš: Zvelebujem ťa Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci ukryl pred múdrymi i rozumnými a zjavil si ich maličkým. Mne, čo bolo toľko dané a s takým poznaním, čo mám..no, mám čo robiť, aby som žila LÁSKU tak naplno ako oni. Títo Ježišovi chudobní a maličkí, oni sú vám vlastne iné kapacity.

Každý, každučký človek v tomto údolí má takýto príbeh. Každý, každučký človek v tomto údolí je hodný LÁSKY. Každý, každučký človek v tomto údolí sa túži zamilovať a byť milovaný. A malá misionárka sa túži zamilovať do neho. Lenže musí byť trpezlivá. Lebo láska je trpezlivá. A niekedy vyžaduje čakať... Inokedy bolí, cíti sa nepochopená. Ale... to je Láska.. všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

BOŽE, LÁSKA, OTVOR SRDCIA ĽUĎOM, KTORÍ ŽIJÚ V TME A HRIECHU, KTORÍ ŤA V HĹBKE SVOJHO SRDCA TÚŽIA POZNAŤ, ALE HĽADAJÚ ŤA NA NESPRÁVNYCH MIESTACH...NEVIEM AKO, ALE TY VIEŠ...TY UŽ SA POSTARAJ...AMEN.


 

Venované všetkým ľuďom z údolia Zabulon a Neftali, Cuenca 16, Neuquén :-).