« Späť

MALÁ MISIONÁRKA VO VEĽKEJ ARGENTÍNE (Vianoce v sandáloch)

MALÁ MISIONÁRKA VO VEĽKEJ ARGENTÍNE (Vianoce v sandáloch)

Verím, že aj v mojom srdci sa narodil Ježiš.

Rada si spomínam na Vianoce na Orave. Tie časy, keď ešte snežilo, išli sme so sestrou pešo na polnočnú svätú omšu, cesta bola celá biela a mali sme čo robiť, aby sme nespadli. Pomedzi to bolo treba dávať pozor, kedy prejde pluh, aby preoral cestu a prejsť na druhú stranu. Vianočnú romantiku umocňovali husté snehové vločky, ktoré padali na naše hlavy a obloha plná hviezd. Svätá omša s goralskými piesňami, dievčatá a ženy pokukovali po sebe, ktorá má čo nové na sebe, čo „dostala na Ježiška“. A samozrejme, predtým všetky tie tradície a jedlá ako kapustnica s hubami, šalát s rybami, oblátky s medom a veeeľa výborných koláčov.

 

V porovnaní s týmto je tu všetko naopak. Sú to moje prvé Vianoce v sandáloch a krátkom rukáve (pretože na južnej pologuli je leto). Keď si spomeniem na Oravu – kabát, čiapku, rukavice, čižmy, tak mi to príde veľmi vtipné. Čo sa týka jedla, nemáme ani kapustnicu, ani šalát, ani ryby, ani oblátky, dokonca sestry ani nič nepiekli. Možno si poviete, zvláštne, a dáte si ďalší medovníček, šuhajdu, grilažku alebo linecké. Mňam, hneď by som si dala (zbožňujem sladké). Dajte si aj za mňa!

 

A tak som rozmýšlala nad tým, čo definuje pojem Vianoce.

 

Vianoce som v poslednej dobe zažila na rôznych miestach. Jedným z nich bol aj „Domov Krista“ (Hogar de Cristo) centrum pre tých, ktorí majú problémy s drogami a alkoholom. Bolo to prvýkrát, kedy som sa stretla s takýmito ľuďmi. Väčšina z nich boli muži vo veku asi od 20 do 60 rokov. Ich počet sa líšil, ale ja som mala možnosť stretnúť sa asi tak s desiatimi. Veľmi ma dojalo, aká rodinná atmosféra vládla na tomto mieste. Všetci sa cítili úplne slobodne, ako doma. A keď sa začali zdieľať so svojimi príbehmi, mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. Jeden z nich, nazvime ho Juraj, približne v mojom veku, hovoril veľa o svojom detstve. Ako potreboval podporu a pomoc mamy, keď nezvládal rôzne situácie a začal piť a neskôr drogovať, ale ona mu na to nič nepovedala. Preňho to bolo znamenie, že ho nemá rada a že mu na ňom nezáleží. Moja spolusestra sa mu síce snažila vysvetliť, že jeho mama určite cítíla, že čo robí, nie je správne, len nevedela, ako zakročiť... Juraj však cítil obrovskú bolesť a sklamanie. Najviac ma dojalo, keď hovoril o svojich prvých úspechoch, ako prestal piť a už mu ostáva „len nechať drogy“. Keď hovorím „len“, myslím tým každodennú závislosť. Títo ľudia sú však takí hlbokí, že som pri nich úplne pochopila, čo myslel Ježiš tým, keď povedal: „Mýtnici a hriešnici vás predchádzajú do nebeského kráľovstva.“ So slzami v očiach som počúvala, ako, keď sme evaluovali rok 2021, tento Juraj, ktorý nevydrží jediný deň bez marihuany, povedal, že mu veľmi zmenil život „Domček milosrdného Ježiša“ (doslova Casita de Jesús misericordioso – niečo také ako predchodca tohto centra, niečo, kde to všetko začalo, kde sa tieto, niekto by povedal "beznádejné prípady", začali stretávať a ktosi o nich konečne prejavil záujem). Bolo to pre mňa veľmi silné, počuť takéto slová od muža, muža závislého na drogách. Aj v jeho srdci sa narodil Ježiš.

 

Ďalšie Vianoce som zažila v jednej rodine, ktorú sme začali navštevovať. Nazvime ich Jozef a Anna. Majú asi okolo osemdesiatky. Anna má problémy s obličkami, 3 krát do týždňa musí chodiť na dialýzu do Bariloche. Je to veľmi radostná rodinka a častokrát mám pocit, že oni obohatia viac mňa, než ja ich. A myslím, že o to tu aj ide, aby bola misia obojstranná – nielen ja všetko viem a idem ich poučovať... Tak, ako ja im môžem niečo dať a povzbudiť ich, tak  aj oni môžu byť obohatením pre mňa. Jozefovi vždy niečo vysvetľujem s mobilom. Minule som ho napríkla učila, ako odfotiť a ako vymazať fotky. Potom to skúšal sám a bol celý šťastný, že mu to ide. Keď som sa opýtala na ich deti, Anna so smútkom povedala, že ich nenavštevujú. Dôvody sú veľmi komplikované. A vtedy som si uvedomila, koľko veľa musí pre nich znamenať naša návšteva, keď celé dni sú len dvaja, manžel čaká na svoju manželku, kým príde z nemocnice, potom je unavená, celý deň sa z toho spamätáva, na ďalši deň akotak niečo spraví a ďalší ide zas na dialýzu. A ja som akoby ich vnučka, ktorá ich príde pozrieť, pri ktorej môžu trošku pookriať a keď už nič iné, tak aspoň sa zasmiať a prísť na iné myšlienky... Potom nás pani Anna poprosila, či by sme jej jeden deň mohli prísť pomôcť upratať dom a my sme so spolusestrou s radosťou súhlasili. Pán Jozef samozrejme dodal, že nás pozýva aj na obed a že ma naučí variť ich špecialitu: niečo s kurčaťom... Aj v ich srdiach sa narodil Ježiš.

 

Ježiš sa narodil aj v srdciach žien zo skupiny "Mujeres de fe" (Ženy viery). Je to skupina žien z jednej chudobnej štvrte, ktoré sa stretávali počas celého roka a reflektovali nad životami mnohých žien z Biblie. Sestra, ktorá ich pritom sprevádzala, im povedala, že keby mala Biblia viac kníh, určite by jedna bola o ich živote. Tieto ženy sa navzájom povzbudzovali, spolu plakali aj sa smiali... Bolo nádherné vidieť, aký majú hlboký duchovný život, napriek všetkému ťažkému, čím si prešli.

 

Je veľa takýchto „obyčajných“ udalostí, v ktorých sa rodí Ježiš dennodenne. Na začiatku som si ich nevšímala, ale teraz sa snažím byť už viac pozorná, pretože sú to chvíle, v ktorých je naozaj prítomný Boh. Ako keď sa dívate v noci na oblohu plnú hviezd a cítite, že vás niečo neskutočne presahuje... Ako keď sedíte pod čerešnou a počúvate spev vtákov, hranie sa vetra s lístím, sledujete západ slnka a všetko to vnímate viac srdcom než očami. A zrazu to každodenné, jednoduché, obyčajné, vám príde také posvätné, presiaknuté láskou, obetou, pochopením...

 

A aké by to boli Vianoce bez darčekov? Dostala som aj ja. Jedným z nich bola pekná sv.spoveď, ktorú je v týchto končinách umením si „vybaviť“. Ďalším bola moja karta DNI (karta identity), ktorá mi KONEČNE prišla (bola som totiž predtým 7krát na migračnom úrade, kým som si ju vybavila..vždy im niečo nešlo...). A v neposlednom rade to bolo zopár telefonátom a správ, podelení sa s mojimi priateľmi, ktorí ma vypočuli a pomohli mi počas mojich "misionárskych búrok".

 

Verím, že aj v mojom srdci sa narodil Ježiš.

 

Šťastné a veselé! FELIZ NAVIDAD