« Späť

Je dnešná mládež naozaj taká zlá, alebo sú na vine rodičia?

Je dnešná mládež naozaj taká zlá, alebo sú na vine rodičia?

Môj dnešný príspevok bude plný otázok, vypovedaných, i nevypovedaných. Týka sa našich dospelých detí, o ktorých z každej strany počujem, aká je dnešná mládež zlá, hriešna, a robí si, čo chce... Ale je to skutočne tak? Ja si stále myslím, že aj dospelé deti robia iba to, čo im dovolia ich vlastní rodičia...A preto nenadávajme na kňazov, na dobu, na spoločnosť, ale nazrime si hlboko do svojich sŕdc a netvárme sa, že sa nič nedeje...Lebo opak je pravdou. Naše deti stoja na okraji Priepasti a my ich svojim ľahostajným postojom postrkujeme, aby spadli, nie aby sme im podali záchranné koleso a zo všetkých síl ich z toho večného Zatratenia ťahali preč, ako z horiaceho ohňa, alebo rozbúrenej rieky. Lebo verím, že keby sa niečo takéto skutočne - VIDITEĽNE - odohrávalo pred našimi očami, nedokázali by sme takto ľahostajne stáť a prizerať sa...

Keď sa dám do reči s rodičmi o svojich dospelých deťoch a začneme sa rozprávať na tému, či sa mladí nebudú brať?, vždy - a píšem to, prosím s výkričníkom!, vždy narazím na kameň úrazu.

Nejde mi to do hlavy, pretože viem, že sa rozprávam s katolíkmi, veriacimi, praktizujúcimi, i menej praktizujúcimi svoju vieru, ale v zásade sú to ľudia, ktorí prijali vieru v Boha a snažia sa podľa nej žiť.

Na moju otázku teda odpovedajú tak, že "ešte nie" a na moju nasledujúcu otázku, že teda: „A kedy?“ dostanem takúto odpoveď: „A čože ja viem, kedy? A dá sa to vôbec nasilu? Veď ja sa do nich starať nebudem, aby mi raz nevyčítali, že sa museli zobrať iba kvôli mne, že som ich ja silila. Veď aj kňaz sa pri sobáši pýta – Je toto vaše rozhodnutie slobodné? A čo, keď im ja prikážem a o dva roky sa rozvedú, čo potom? Dnešné deti si aj tak robia, čo chcú, neberú ohľad na nikoho“...

Odpovedám im: “No dobre, ale ja by som im nedovolila spať pod mojou strechou spolu. Neuložím ich vedno do jednej postele ako manželov, keď nimi predsa nie sú. Mala by som pred Bohom hriech, volá sa to pridružený hriech.“

„No vieš, poviem ti to takto: Radšej ich nechám spávať pod mojou strechou, ako by sa mali túlať kade – tade a keď budú chcieť spolu spať, aj tak si vždy nájdu na to nejaké miesto.“

„Ale my matky, ako rodičia, sme povinní dať deťom usmernenie“, odpovedám.

„Veď áno, ale či ťa dnešné deti poslúchnu? Veď ti hovorím, že dnešné deti si robia, čo chcú, my sme rodičov museli poslúchnuť, ale oni? Pch, dnes je už iná doba...“

„Ale tam je ten kameň úrazu, hovorím ešte raz, že ja by som ich nenechávala spolu žiť pod mojou strechou, keby neboli zosobášení, lebo im umožňujem a uľahčujem  žiť život taký, aký im neprináleží pred Bohom, ani pred ľuďmi. Áno, sobáš je o slobodnom rozhodnutí, ale ak neberú slová rodičov vážne, a chcú spolu žiť, tak prosím, ale nájdite si svoj domov. Ja nechcem byť zodpovedná za vaše rozhodnutie žiť proti Bohu, proti jeho Desiatim prikázaniam.“

A... strhne sa takmer hádka...Stáva sa mi totiž, že v spoločnosti (tam, kde sa práve nachádzam) , som jediná, ktorá má takýto názor, takéto presvedčenie. Vidím, že ľudia bagatelizujú hriech, alebo smilstvo sa už za hriech ani nepokladá. Pritom patrí medzi Sedem hlavných  hriechov.

Musím sa priznať, že dostatočne nechápem, prečo sa dnes mladí ľudia nechcú sobášiť, keď nemajú žiadnu prekážku k uzavretiu sviatostného manželstva. Ide im o sebectvo? Keď sa ťa nabažím, nájdem si iného? Alebo nechcú prijať pred Bohom záväzky za svoj vzťah? Kde je zodpovednosť?

Ale ešte viac ma udivujú stanoviská rodičov, ktorí tolerujú takéto spolunažívanie svojich detí a berú to ako normálnu vec...Prečo dovolia svojim deťom žiť takýto pohanský život? Neboja sa o stav duše týchto svojich detí? Že život žitý v ťažkom hriechu je vlastne žalárom? Že svätým krstom sme svoje deti voviedli do Kristovej vinice a chceli sme, túžili sme im „zabezpečiť“ život večný? Že naše deti majú touto veľkou sviatosťou na čele nezmazateľný znak, že patria Bohu? Že naše deti majú svojím životom vyznávať a dosvedčovať svoje príslušenstvo k živému Bohu? Že my, rodičia ani v dospelosti nemáme poľavovať v odovzdávaní viery v Boha a v dodržiavaní Jeho Desať  Božích prikázaní.

Alebo dnes naozaj deti rozkazujú svojim rodičom?

Ja si myslím, že naozaj nejde dokopy, ak rodičia pristupujú k sv. prijímaniu a zároveň dovolia žiť pod vlastnou strechou deťom v konkubináte. Pretože to vylučuje dogmu, náuku mojej viery, čomu ja verím, a čo prijímam za výsostné právo Božieho dieťaťa. Áno, máme svoje deti napomínať v láske a viere, ale ak to nejde, je jasné, že neznásilníme ich rozhodnutia, ale svojím postojom im musíme dať rázne najavo, v Koho sme uverili, a že nám ich správanie vyvoláva zimomriavky na tele, lebo tak veľmi sa máme báť o duše našich detí, aby aj oni vedeli, že nesúhlasíme s takým životom, ktorý žijú. Ak budú tvrdošijne stáť na svojom rozhodnutí, prijať také opatrenie, ktoré aj za cenu veľkých bolestí, bude jasné a nemenné, ale jedine dobré a správne.

A modliť sa za ne. Aby do sŕdc našich detí prišla milosť Božia, aby pochopili, že pochybili a činili pokánie za svoje hriechy.

Ak my rodičia, budeme pevní vo viere, aj naše deti uvidia, že život v Bohu je jediný správny, nemenný a obohacujúci. Uvidia hodnoty, ktoré my vyznávame a včas sa vrátia „zo zeme Nepriateľa“.

A potom sa nebude zvaľovať na deti všetka vina sveta, aké sú zlé, nepoddajné, tvrdohlavé a nevychovateľné, lebo budú vidieť vzory vo svojich rodičoch.  Budú vidieť živú vieru, za ktorú treba aj svoj život položiť. A za duše svojich detí sa nám oplatí bojovať až do konca...

 

 

obrázok: Google

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Mám to v duchovnej rodine- moji dvaja krstní synovia takto žijú pod rodičovskou strechou. A nič nimi nepohne. Sme dospelí, dnes je iná doba....Mať plače, otec mávne rukou.....
Sú zlí?
Dvadsaťštyri rokov som pripravovala birmovancov. Do začiatku pôstu sme sa neučili nijaké otázky. Rozprávali sme sa, čo je a čo nie je hriech, a prečo.A viac rozprávali oni ako ja. Všetkých som nechala vyrozprávať sa a potom som korigovala.
Najmladší mali štrnásť. Okrem tých, ktorí už premýšľali o zasvätenom živote, každý jeden mal ideál- dobrého muža, ženu, dve-tri deti, dobre ich vychovať.
Niektorí hovorili: Chcel/a by som dať svojim deťom to, čo sa neušlo mne.
Nešlo o počítač, parádu, športové potreby. Išlo o vzťahy- porozumenie, áno, a aj nežnosť, schopnosť počúvať.
A na otázku, prečo sa boja sviatostného sobáša, odpovedali:
Bojím sa...dnes je pod tlakom médií a verejnej mienky tak jednoduché zriecť sa zodpovednosti, je tak jednoduché stať sa egoistom, dievčatá sa tak jednoducho prisávajú na chlapcov, že si tí potom povedia- bol by som sprostý, keby som sa s ňou nepohral....A chlapec sa pohrá, ale za mamu svojim deťom takú nechce....
Jedno dievča povedalo: Starkí! To je láska! Majú čas na seba, ešte všeličo porobia, ale vedia si sadnúť, porozprávať sa i so mnou a nami deťmi, i oni medzi sebou. Rodičia? Robia od rána do večera, vraj pre nás a vrieskajú po sebe, no potom idú na spoveď na prvý piatok a už v nedeľu sa to opakuje. Známky si zistia elekronicky, nemusím nič vysvetľovať, poznám iba paletu trestov...na toto je manželstvo?
Nechcem do komentu písať viac, ako Evka do blogu, ale to by bolo na viacdielnu knihu.
Mám spomedzi tých mojich birmovancov už aj dosť mladučkých rodičov a bije mi srdce od radosti, ak sa stretneme v nedeľu po sv. omši na nádvorí kostola. Keď si tie drobátka idú po krížik, opakujem do konca svätej omše strelnú modlitbu: "Pane, daj im vydržať...." a kedykoľvek si na nich spomeniem....
Naši rodičia, ktorí spolu vydržali, sa nebáli tvrdosti života a skúšok. Vedeli, že na to nie sú sami. V tom je to niekde.....
Odoslané 16.6.2014 0:39.
Milujeme svoje deti a chceme im najlepšie. V tomto príspevku je jasné, že často sú nedocenené omyly a chyby v životoch a vzťahoch rodičov, ktoré zraňujú ich deti.
Odoslané 16.6.2014 11:51.
Odoslané 16.6.2014 15:07.
Nie sme pevní v zásadách. Mám na mysli nás, rodičov. Chyba sa stane niekde na začiatku, keď sa dievča prisťahuje ku chlapcovi (opak je už skôr výnimkou, dnes naozaj dievčatá robia takéto osudové chyby, že sa podceňujú a samé sa dávajú chlapcom za korisť, za veľmi ľahkú korisť), a začne tam bývať. Ja by som sa opýtala: “A ako si ku nám prišla? Ako čo? Ako nevesta? Tak ťa predsa nemôžem oslovovať"…A to isté platí aj naopak…Mladá žienka oslovuje rodičov svojho priateľa “ujo, teta”, čo by mi teda veľmi pílilo uši, lebo veď mali by byť - otec, mama…Vytráca sa autorita zo života…Autorita ako rodič, autorita ako učiteľ, autorita ako kňaz, Autorita ako Boh… Ale to len preto, že svojim deťom všetko dovolíme…Raz sa nám za to odvďačia – dajú nás do Domovov dôchodcov a bude im to celkom normálne…
Odoslané 17.6.2014 20:05 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Práve toto sa pred týždńom stalo. Moja bývalá žiačka sa "musela" vydávať, všetka česť, vychovali 4 šikovné a kresťanské deti. Potom im dovolila všetko. Ale iba chlapci sa oženili...dievčatá žijú "len tak", jedna pri mame s druhom, druhá pri pseudosvokrovcoch.......
Už je na dôchodku. Štvorizbový byt, muž ešte zarába...a ona dala svoju 82 ročnú mamičku , hoci je mentálne zdravá, do ústavu.....iba máva závraty a používa barlu....Ešte sa aj chválila, aký komfort tam majú....povedala som jej: Klárka, jej komfort, ktorý jej nik nenahradí, si Ty a tvoja rodina....máš iba jedno vnúča....a so slzami v očiach som....zvesila,lebo som sa rozpamätala na moju 97 ročnú, 5 rokov ležiacu, ako mi chýba...........
Odoslané 17.6.2014 22:10 ako reakcia na Eva Vráblová.

Celý profil
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva patrí aj do:

Priatelia

Anna Lojeková
Štefan Hrbček
Martin Lojek
Ján Pankovčin
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Eva Baranovičová
júna 19
Daniel Ruščák komentoval príspevok od autora Eva Vráblová, blog Bohu vďaka!....
12:22
októbra 21
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
mája 4
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
apríla 16
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Súcitíme.
12:13
apríla 12
Eva Vráblováaktualizovaný blog, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
apríla 10
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Milujem, milujem svoj život.
17:22
apríla 8
Eva Vráblová napísal nový príspevok, blog Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Odoberať aktivity Eva Vráblová. (Otvorí sa v novom okne)