Návrh ministra financií Petra Kažimíra o hazardných hrách prešiel na práve prebiehajúcej októbrovej schôdzi národného parlamentu v prvom čítaní. Po schválení tohto návrhu novely vznikne problém pre viac ako stovku zastupiteľstiev, ktoré možnosť zakázať hazard na území svojho mesta alebo obce využili. Zákon 228/2011 Z.z., ktorý doplnil zákon 171/2005 o hazardných hrách, od 1. 9. 2011 obciam a mestám dal šancu vo Všeobecnom záväznom nariadení ( ďalej len VZN) rozhodnúť o osude hracích automatov na území mesta alebo obce.
Vo farnosti Lomnička a v blízkom okolí mali obrovské problémy s gamblérstvom. Po tom, čo väčšina z 2300 obyvateľov obce dostala 18. deň v mesiaci sociálne dávky, sa v mestských krčmách v Podolínci hralo o dušu. Hrali otcovia aj mamy a žiaľ bolo vidieť aj maloleté deti postávať pred krčmami s hracími automatmi. Výnimkou nebolo, ani napriek zákazu, ich vidieť ako hádžu mince do automatov. A samozrejme po prebdenej noci bola doma sodoma a nešlo sa do školy. Sociálne dávky takmer všetky skončili v automatoch a rodiny nemali potom už celý mesiac z čoho žiť. Do života rodín často vstúpila dohoda s úžerníkmi. A tá bola zarážajúca, s úrokmi, ktoré boli zdrvujúce. Za fľašu pálenky sa zaplatila v korunách viac ako tisícovka. A tak to šlo každý mesiac. A rodiny sa zadlžovali a chudoba sa zväčšovala. Rodičia, ktorí podľahli gamblérstvu, sa schyľovali aj k nemožnému, len aby peniaze do automatov zohnali. Závislosť ich primäla mnohokrát ku krádežiam. Obyvatelia mesta Podolínec boli bezradní. Jednak rôzne výtržnosti im znepríjemňovali život hlavne počas rozdávania dávok a zároveň ich opantával aj strach z krádeží.
Kňazi vo farnosti Lomnička sa už na túto biedu nemohli pozerať a niekoľkokrát organizovali modlitby za gamblérov. Na základe ich prosieb sme oslovili zákonodarcov. Jana Žitňanská, Radoslav Prochádzka a Pavol Hrušovský pripravili poslanecký návrh a my sme s mojim kolegom Michalom Šipošom, poslancom mestského zastupiteľstva v Starej Ľubovni, často sedeli v národnom parlamente a pri mnohých príležitostiach presviedčali poslancov NR SR, aby tento poslanecký návrh prijali. Určite si viete predstaviť, koľko nás to stálo námahy. No naše hodiny rokovaní s poslancami priniesli ovocie a návrh na minuloročnej júlovej schôdzi parlamentu prešiel. Od septembra 2011 dostali samosprávy zákonný podklad. Mnohé mestá ho využili. Prvé boli tie, kde majú najviac občanov, ktorým sociálne dávky končia v hracích automatoch. Mestá pripravili VZN a na zasadnutiach zastupiteľstiev ho prijali. Ako prvé tak urobilo mesto Sabinov, potom mesto Podolínec, Stará Ľubovňa a postupne počet zastupiteľstiev, ktoré hazard na území svojho mesta a obce zakázali, vzrástol na viac ako stovku.
Pamätám sa na novembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva v Podolínci, na ktoré ma pozvala primátorka mesta. Schvaľovalo sa na ňom VZN-ko, ktorému predchádzalo internetové hlasovanie obyvateľov mesta o zákaze hracích automatoch. V búrlivej diskusii obyvateľov mesta, ktorí dlhodobo bojovali za zákaz automatov, nechýbali emócie aj prosby smerujúce k poslancom mestského zastupiteľstva. Tí prevažne zákaz podporovali. Až na jedného, ktorý hracie automaty prevádzkuje a ten hlavne argumentoval, koľko peňazí mesto stratí. Rehoľné sestry a kňazi z farnosti, prítomní na zastupiteľstve, sa v duchu modlili. Ich modlitby boli vyslyšané a po 7 hodinovom zastupiteľstve bol úplný zákaz hazardu v meste Podolínec spečatený. Samozrejme, že miestni prevádzkovatelia viac ako 64 automatoch v meste protestovali. No chvála Bohu postupne automaty z krčiem mizli a s nimi aj obyvatelia Lomničky si postupne odvykali od gamblerstva.
Po novom by zakázať herne mohli len občania v referende, ak by hazard závažným spôsobom narušil verejný poriadok. Predpokladaná účasť občanov by však musela byť najmenej polovica všetkých občanov, čo je na slovenské pomery takmer utópia. Je pre mňa nepochopiteľné, že po konečne vybojovanej novele, obce opäť stratia zákonný základ obmedziť hazard...
Štát potrebuje zvýšiť svoje príjmy. Niet však pochýb, že rýchlo získané peniaze z hazardu nakoniec štát vyjdú veľmi draho. Som presvedčená o tom, že čo štát vyberie na hazarde sa neskôr vráti naspäť v podobe kriminality a zvýšených nákladov na riešenie sociálnych a zdravotných rizík.
Schválenie novely o hazardných hráchv prvom čítaní v čase predstavenia rómskej reformy pod názvom Správna cesta je pre mňa veľkým paradoxom, pretože najviac ľudí postihnutých hraním na výherných automatoch sú práve občania z rómskych osád. Obce, ktoré zakázali hazard, boli práve obce, kde majú najviac občanov, ktorým sociálne dávky končia v hracích automatoch. A čo je najhoršie, mnohokrát sa stávajú obeťami gamblerstva aj maloleté deti. Môžu poslanci, ktorí zahlasujú za návrh takejto novely o hazarde brať rómsku reformu vážne?
Modlitby pomáhajú. Mnohokrát sú vyslyšané. Tak ma napadlo poprosiť Vás o modlitby za poslancov NR SR, aby dostali rozum a na decembrovej schôdzi parlamentu nedali hazardu opäť zelenú.
