« Späť

Životopisy svätých

Svätý Paschal Baylonský, rehoľník (františkán) /17. 5. 2017/ * 16. máj 1540 Torre Hermosa, Španielsko † 17. máj 1592 kláštor Villareal pri Valencii, Španielsko Patrón eucharistických kongresov; kuchárov a pastierov

Svätý Paschal Baylonský, rehoľník (františkán) Paschal Baylon sa narodil na Turíce 16. mája 1540 v dedinke Torre Hermosa medzi Madridom a Zaragozou v rodine chudobného roľníka. Jeho otec sa volal Martin a matka Izabela. Svojho syna od malička viedli k nábožnosti a vzťahu k práci. Do školy Paschal nemohol chodiť, keďže boli chudobní. Pásaval teda ovce – najprv doma a potom u bohatého statkára Martina Garciu. Na pasienok si so sebou brával knihy a okoloidúcich prosil, aby ho naučili čítať jednotlivé písmenká. Bol veľmi bystrý, rýchlo sa učil. Často čítal Sväté Písmo a životopisy svätých. Za krátky čas spoznal pravdy viery. Na rozdiel od iných neluhal, neklial, nevyhľadával nemravnosti a dokonca sa aj postil. Za to si vyslúžil prezývku „svätý ovčiar“). Ako osemnásťročný odišiel od statkára, ktorý mu ponúkal, že si ho adoptuje a urobí ho svojím dedičom. Doma mu súrodenci tiež núkali skromný podiel z rodičovského majetku, ale on ani to neprijal. Odišiel do Valencie a odtiaľ do kláštora v Montforte pri Alicante (juhovýchodné Španielsko), kde požiadal o vstup medzi františkánov. Prijali ho až o dva roky. Za ten čas znova vykonával úlohu pastiera. Keď ho prijali do kláštora, stal sa vrátnikom. V roku 1564 zložil slávnostné sľuby. Po čase ho predstavený vyzval, aby sa učil, že časom bude vysvätený za kňaza. No on sa z poníženosti tomu bránil. Viackrát ho preložili do iných kláštorov. Všade vykonával akúkoľvek úlohu – väčšinou bola podradná – dôsledne a s láskou. Mal iba jediný habit, ktorý si sám opravoval, a vždy chodil bosý. Pritom bol vždy veselý a radostnej mysle. Modlieval sa za kazateľov, dával im rady, čo vylepšiť, aby ich kázanie bolo účinné. V roku 1576 ho poslal provinciál do Paríža, aby zaniesol list generálovi rádu. Vo Francúzsku vtedy vládli hugenoti, zarytí kalvíni. Keď videli rehoľný odev, začali hádzať do neho kamene a biť ho obuškom. Paschalovi navždy zostali z toho rany. No nikdy o tom nerozprával. Po návrate z Paríža zostavil malú knižku myšlienok o prítomnosti Pána Ježiša v prevelebnej Oltárnej Sviatosti a o moci, ktorú Ježiš Kristus zveril pápežovi. Okrem toho sa nám zachovalo dvanásť krátkych asketických úvah. Voči sebe bol stále veľmi prísny. Veľa sa postil, málo spával, často sa bičoval. Nemal nič, iba drevený kríž, obraz Panny Márie, starý stolík a drevenú dosku, na ktorej spával. Posledný rok svojho života strávil vo Ville Real pri Valencii. Nejaký čas pred smrťou mu Boh zjavil, že zomrie. On mal z toho radosť a zodpovedne sa na to pripravil. Zomrel – tak, ako sa aj narodil – na Turíce 17. mája 1592. Za svätého bol vyhlásený roku 1690. Pápež Lev XIII. ho určil za patróna eucharistických kongresov. Jeho pozostatky pochovali vo Ville Real. Počas občianskej vojny v Španielsku boli zneuctené a rozhádzané. Časť z nich potom našli a vrátili naspäť. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
20 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie