Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí; milosrdenstvo chcem, a nie obetu /21. 9. 2017/
Nikto nevie, o čom sa ľudia zhovárajú cestou z kostola alebo pri stretnutí na ulici. Dá sa však predpokladať, že väčšina rozhovorov sa točí okolo hriešnikov. Pohoršujú sa nad nimi, odsudzujú ich a posielajú do horúcich pekiel. Musíme so smútkom konštatovať, že ľudia majú poväčšine nemilosrdný postoj voči hriešnikom. Dnešné evanjelium nás chce usmerniť na správnu cestu. Mýtnik od radosti, že Pán ho povolal za učeníka, vystrojil veľkú hostinu, na ktorú pozval svojich priateľov. Farizeji nemohli stráviť, že Ježiš sedí za stolom s mýtnikmi a hriešnikmi. On však argumentoval: Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Ježišove slová znejú možno neuveriteľne a niekto by sa pri nich mohol cítiť urazený, keď sa zastáva hriešnikov na úkor spravodlivých. Tu však treba povedať, koho má Ježiš na mysli, keď hovorí o spravodlivých. Myslí na veriacich, ktorí nechcú počuť o tom, že Boh je milosrdný. Tu je reč o robotníkoch vo vinici, ktorí nedokázali pochopiť, že hospodár dá rovnakú mzdu tomu, ktorý prišiel pracovať prvý a aj tomu, ktorý prišiel pracovať posledný. Ďalej sem patrí starší syn, ktorý odmietol vstúpiť do domu, keď sa mu vrátil márnotratný brat. Ježišove slová sa týkajú aj farizeja, ktorý sa v chráme chválil, že nie je taký zlý a hriešny, ako mýtnik, kľačiaci v kúte. Ježiš jednoznačne myslí na náboženstvo, ktoré sa obmedzuje a počíta iba so spravodlivosťou ľudí. Proti takému náboženstvu stavia celkom nové náboženstvo, ktoré sa nezakladá iba na spravodlivosti, ale spočíva viac na Božom milosrdenstve. Veď kto je spravodlivý, okrem Boha? Všetci ľudia potrebujú milosrdenstvo. Kto si však zakladá na svojej spravodlivosti a cíti, že Božie milosrdenstvo nepotrebuje, ten sa svojím postojom pred Bohom uzatvára, je sebestačný, sebaistý a neodkázaný na Boha. Preto Ježiš, ktorý nechcel byť vlamačom do zatvorených ľudských sŕdc, povoláva radšej tých, ktorí sa mu otvárajú, hoci sú hriešnici. Odvoláva sa pritom na citát z proroka Ozeáša: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Tu vidno, že aj proroci si viac cenili náboženstvo lásky a milosrdenstva, ako náboženstvo spravodlivo plnených predpisov a obradov. Musíme si osvojiť stanovisko Ježiša k hriešnikom, lebo je pre nás vítané, veď aj my sme hriešnici. Svätý Ján vraví: Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba, a nie je v nás pravda. Ježiš túži stolovať aj s nami, lebo aj my sme hriešnici. Je tu však rozdiel medzi nami a hriešnikmi za Ježišových čias. Oni ho chceli prijať a tešili sa, že môžu s ním stolovať. Ale žiaľ, u nás nie je vidno takú radosť a nadšenie. Prví kresťania radi stolovali s Pánom. Všetci, čo boli na svätej omši, zúčastnili sa aj na svätom prijímaní. Potom sa však objavili bludári, ktorí tvrdili, že nie sme hodní s Pánom stolovať, že stačí, keď sa na neho pozeráme v Hostii. Zabudli, že hoci nik na svete nie je hodný, Pán stoloval s hriešnikmi a s nehodnými. My vieme, že k svätému prijímaniu nie je potrebná dokonalosť, spravodlivosť a svätosť, ale odvrátenie sa od smrteľného hriechu vo sviatosti zmierenia. Každý, kto si obnoví Božie synovstvo, môže pri každej svätej omši stolovať s Pánom. Veď preto máme v jej úvode úkon kajúcnosti, v ktorom oľutujeme ľahké hriechy, a tak si pripravíme srdce na prijatie najvzácnejšieho Hosťa. Častým svätým prijímaním založíme si pevné priateľstvo s Pánom. Veď stále platí: Povedz mi, s kým sa priatelíš, a ja ti poviem, aký si! Ak naším priateľom sa stane Kristus, bude to iste na nás vidieť. Ak ho nebudeme prijímať, naša duša bude podvyživená. Potom v nás nemôže prekvitať láska a milosrdenstvo, lebo sa nebudeme živiť Láskou a Milosrdenstvom. Za čias svätého Vincenta z Pauly šírili niektorí novátori myšlienku, že Eucharistiu môžu prijať iba ľudia s vyšším stupňom dokonalosti. Podarilo sa im mnohých odradiť od svätého prijímania. Medzi nimi bola aj istá žena, ktorá predtým prijímala každú nedeľu. Minulo už osem mesiacov, čo bola naposledy pri svätom prijímaní a cítila v sebe veľkú nervozitu, podráždenosť, hnev a zlosť. Nevedela si so sebou rady. Prišla sa posťažovať Vincentovi, ktorý si ju vypočul a povzbudil k častému svätému prijímaniu. Poukázal jej na to, aby sa nebála, veď Ježiš stoloval s hriešnikmi. Keď si dala povedať a opäť pravidelne prijímala, vrátil sa jej do duše pokoj a šťastie. Aj my si dnes uvedomujme, že Ježiš stoloval s hriešnikmi, s tými, ktorých duše potrebujú lekára. Prosme ho, aby sme nikdy nepohŕdali hriešnikmi, lebo aj my k nim patríme. Často si sadajme s Ježišom k stolu a živme sa jeho Telom. Lebo len Kristus je opravdivý lekár, ktorý môže uzdraviť aj nás. Zdroj:www.trojica.sk
