Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň /26. 5. 2018/

Veriaci kresťania musia si byť vedomí, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych aj pre ich manželský zväzok. V ich spoločnom živote bude kríž a kríže, i napriek láske, ktorú cítia k sebe. Majú si pripomínať slová Ježiša: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24). Sme predsa poznačení dedičným hriechom. A manželia si majú často pripomínať slová, keď si vysluhovali sviatosť manželstva: „Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom, že mu budeš vernou manželkou, že ju, že ho neopustíš, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v chorobe ani v zdraví, a že ju, že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?" V Písme predsa čítame: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mk 10,9). Je to žriedlo novej satisfakcie pre Boha i pre nás. Cirkev pozerá na každé manželstvo s radosťou, láskou, vďačnosťou i satisfakciou. V láske manželov rozoznávame lásku, ktorou obdarúva sám Kristus i Cirkev. Satisfakcia je tým väčšia, čím väčšia je láska muža k žene a ženy k mužovi. Je správne, keď si z dnešného evanjelia o manželstve chceme vziať dôležitú pravdu, že dobré manželstvo, trvalá a verná jednota muža a ženy bola a je možná. Nech sa robí čokoľvek. Prečo? Pretože žena je pre muža " kosť z mojích kostí". Pretože človek je povolaný pre partnerstvo a to biologicky i psychicky. Pretože Boh to tak chce, aby tí dvaja boli skrze manželstvo jeho. A taktiež aj preto, že Ježiš pre poriadok spásy i pre dobu Nového zákona to potvrdil. Problémy manželstva sa týkajú celého komplexu otázok života človeka. Kedysi sa bohatá Rimanka pýtala rabína Jossiho Chalafty: „Čo robí Boh celý deň?" Rabín jej odpovedal: „Dáva dohromady manželské páry. Vyberá, kto si má koho zobrať. Tento muž, túto ženu, tato žena tohto muža a tak ďalej." „Na tom nie je nič zvláštneho," poznamenala Rimanka, „to dokážem aj ja. Za jeden deň dám dohromady aj tisíc párov." Rabín na to nič nepovedal. Keď sa pani vrátila do svojho paláca, dala si zavolať všetkých otrokov a otrokyne a vydala a oženila ich navzájom. Prikázala: „Ty si zoberieš tamtú a ti zas si zoberieš tamtoho." V noci sa skoro všetky manželské páry pohádali a pobili. Hneď ráno sa vydali ku svojej pani. Jeden otrok mal rozbitú hlavu, iná otrokyňa mala monokel na oku a ďalší otrok mal rozbitý nos... Pani si zavolala rabína Jossiho. Povedala mu, čo sa stalo a vyhlásila: „Mal si pravdu. Vidím, že muža zo ženou môže spojiť dohromady jedine Boh." V tom sa ozval hlas z neba: „To nie je ľahké ani pre mňa." A každý, pri dobrej vôli musí povedať, že je správne to, čo učí a zachováva Cirkev, že nesúhlasí s rozvodom. Mladí ľudia nie sú zlí. ...koľko ich trpí pre svojich rodičov... Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie