Boh poslal Syna, aby sa skrze neho svet spasil /26. 4. 2017/ Dnešné evanjelium nám hlása základné pravdy našej kresťanskej viery, ktoré je vhodné si pripomenúť. Sú to pravdy, ktoré aj my dlhujeme druhým. Sú to slová, ktoré sú veľmi dôležité a v prvom čítaní sám anjel z neba kvôli týmto slovám oslobodzuje apoštolov z väzenia, aby: „Išli a vystúpili v chráme a ohlásili ľudu všetky slová tohoto života!“ Bez tejto znalosti sa kresťanstvo nemôže ujať ani v nás samých a už vôbec nie vo svete.

Základná a najťažšia ale veľmi dôležitá otázka v živote človeka je asi táto: Aký je zmysel ľudského života? Táto otázka provokuje lepšie pochopenie skúsenosti nášho života. Ale nie je to nejaká abstraktná otázka, ktorá nemá dopady pre náš každodenný život. Práve naopak. Preložené do konkrétnosti nášho života by táto otázka znela: Prečo žijem? Prečo sa snažím o mnohé veci? Prečo som sa narodil na tomto konkrétnom mieste? Od mojej odpovede na túto otázku bude závisieť moje nasmerovanie života. Budú závisieť konkrétne kroky, ktoré podniknem v živote. Niekto by povedal: pre moje deti alebo pre moju rodinu; iný zasa dobro spoločnosti poprípade pre dobro Cirkvi… Človek je predsa trochu viac egoistický a už starovekí Gréci vedeli, že to robíme pre svoje vlastné šťastie. Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi pripomína, že odpoveď po zmysle ľudského života nájdeme v blahoslavenstvách. Byť blahoslavený - byť šťastný znamená byť na ceste ku cieľu. Problém však nachádzame v tom, že každý z nás má iné chápanie šťastia. Určitú odpoveď do tejto mnohorakosti nám kresťanom vnáša dnešné evanjelium. Je to časť z rozhovoru medzi Ježišom a tajným učeníkom Nikodémom, ktorý sa odohráva počas noci. Práve za tmy prichádza tento učeník, aby sa nechal osloviť učením Mesiáša, v ktorého uveril. Predsa jeho pozícia, príslušnosť ku spoločenskej skupine a pohľady druhých mu bránia, aby toto svoje nadšenie pre Krista prezentoval na svetle. A Ježiš v týchto slovách prirovnáva seba samého ku svetlu, teda ku zdroju, ktoré vnáša jasnosť a osveľuje poriadok. Svetlo ožaruje a necháva vyniknúť poriadok alebo neporiadok, ktorý vytvárajú slobodné bytosti - teda my ľudia. Zároveň trochu pesimisticky konštatuje (možno aj hľadiac na samotného Nikodéma) “ľudia milovali tmu viac ako svetlo”. Teda nechajme sa viesť ožiarenou cestou Božím svetlom, na ktorej nám Boh ponúka mnohé značky, ktoré nás majú viesť. Táto cesta nie je cesta otroctva, je to cesta pestrosti. Totiž pre každého je špecifická. Je to cesta ožiarená jeho svetlom. Tým svetlom je Kristovo zostúpenie do sveta trpiaceho v stave hriechu a jeho následný výstup, ktorým človeku otvára nebo. Aj preto kríž sýrski kresťania prirovnávajú k Jakubovmu rebríku, po ktorom anjeli zostupovali a vystupovali. A teda, aj keď v živote sme vlastnými hriechmi tlačení k zemi, Kristovým krížom sme pozdvihnutí k nebu. Toto je cesta Božej výchovy. Zdroj:www.domimacak.eu