Keby ich len bolo viac...

„Dáte si kávu?“ opýtal sa ma milý hlas. Nechápavo som pozrela na žienku vedľa mňa. Bol už večer a ja som bola poriadne unavená, ale hádam ešte viem rozoznať drogériu od kaviarne... Alebo žeby som vyzerala až tak biedne, že mi chce predavačka v drogérii urobiť kávu? To dúfam nie!... „Ja Vám ju urobím,“ ukázala na kávomat v predajni. „Dostanete ju k nákupu zadarmo,“ dodala rýchlo, keď videla, ako sa snažím spojiť ponúkanú službu s tým, koľko to bude stáť navyše.

Nachvíľu som nechala kávu, peniaze a drogériu tak a zadívala som sa na túto ženu. Mala za sebou už takmer celú smenu v preplnenom obchode. To, že aj v takejto situácii  dokázala nájsť energiu, byť milá a poslúžiť službou, z ktorej v skutočnosti mala iba „dobrý pocit“, si získalo môj obdiv. „S mliekom a cukrom?“ pokračovala s úsmevom. Prikývla som a o chvíľu som odchádzala s kávou v ruke.

Tú ženu som si odniesla vtedy domov. Jej malé gesto ma ovplyvnilo natoľko, že si ho aj túto malú vzácnu ženu pamätám približne 12 rokov. Niežeby sa mi nič dobré a pekné za celý ten čas od iných neudialo... Mám úžasného a pozorného manžela, deti aj rodinu okolo seba. Mnohokrát ma ale zaráža, aké zbytočne zraňujúce, urážajúce a necitlivé dokážu byť ženy k sebe navzájom. Novou módou je dnes aj v kresťanských kruhoch kritizovať dokonca aj to, čo niektorá z nás robí dobre alebo sa jej podarí.

„Inak, chcela som Ti povedať, akí ste všetci úplne krásni. Akoby ste ani neboli od nás, ale mali korene niekde v Španielsku,“ podišla ku mne ľahko. Videla som ju prvý krát a od vtedy sme sa už nestretli. Dala si tú námahu, aby ma vyhľadala v dave a zložila mi tento kompliment. Nič odo mňa nechcela, nemala žiadnu skrytú agendu, jednoducho sa rozhodla byť ku mne DOBRÁ. 

Nádherná žena s perfektnými blond vlasmi takmer po pás tvorila s dcérkou krásnu dvojicu s pravým severanským genotypom. „Presne to isté som chcela povedať ja tebe,“ reagovala som úprimne, „až na to, že vy vyzeráte ako rodené Nórky.“ Trošku sme sa zasmiali na tom, ako máme radi teplo a zimu a že tie naše tmavé a svetlé pigmenty naozaj možno prezrádzajú našich pradávnych predkov. Jej svetlomodré oči žiarili a jemné pehy vytvárali dojem, akoby ich tam Niekto dômyselne namaľoval jednu po druhej, a že sa nachádzajú presne na tom mieste, kde mali byť. Nevadili jej moje kilá navyše ani to, že chalani už dávnejšie mali navštíviť kaderníčku. Neprišla, aby mi „v dobrom“ poradila ako sa obliekať, žiť zdravý životný štýl alebo, aby ma zapísala do svojho najprv bezplatného a potom spoplatneného programu...

Sväté Písmo chváli ženu, ktorej ústa prehovoria s múdrosťou a láskavé slová sú na jej jazyku. (Prís 31,26) Nehovorím, že máme byť len „pritakávačkami“ a v tichosti sa prizerať, keď sa robí niečo zlé. Tento môj text ale dnes patrí ženám, ktoré vedia aktívne vyhľadávať príležitosť ako byť bezúhonne dobré k iným ženám.

Ďakujem vám malé vzácne ženy, za vaše milosrdenstvo a drobné veľké kroky k nám. Ďakujem, že cez vás prichádza povzbudenie a uzdravenie, že cez vás zažívame záujem a nakoniec naozaj aj  Božiu lásku.

Vzácne ženy. Keby ich len bolo viac... Budem sa snažiť patriť k nim.

Venované mojim vzácnym ženám: mojim mamkám, sestrám, priateľkám a všetkým žienkam, ktoré mi kedykoľvek v čomkoľvek preukázali dobro.