Boh keby chcel, tak by objavil na oblohe a hrmotným hlasom by sa predstavil, že On je Tvorca sveta. Takto to dnes chodí vo svete, keď sa chce niekto zviditeľniť, tak sa začne objavovať v TV, v časopisoch, novinách, aby vstúpil do hláv naivných ľudí, ako niekto významný. 

Ale čo Boh? On všetko stvoril, dal nám všetky danosti, dal nám národ, rodinu, miesto kde sa narodíme, čas. Boh má moc, silu, všetky prostriedky k tomu, aby sa tu ukázal ako veľké EGO a robil si čo sa mu zachce.

Keď sa však pozrieme do Písma, tak musíme žasnúť. Izaiáš predpovedá to, že príde sám Boh na zem v ľudskom tele. Biblia hovorí, že Boh je Duch a tak je mimo naše zmysly, ale On sa rozhodol, že príde na svet, ako Syn - Ježiš Kristus, ktorý vykúpi svoj ľud spod hriechu. Ale ako prišiel?

Lebo vyrástol pred ním ako nežný prútok a jako koreň z vypráhlej zeme; nemal podoby ani krásy; videli sme ho, ale nebolo na ňom vidieť toho, pre čo by sme ho boli bývali žiadostiví. (Izaiáš 53:2) 

Boh prišiel úplne potichu, bez aplauzu, bez ceremónií. Prišiel ako malé dieťa, vyrastal v dospelého muža a Izaiáš o ňom hovorí, že nebol odlišný od nás ľudí navonok: nemal podoby ani krásy…

Bol iba priemerným človekom, podľa výzoru by sme ho nerozpoznali, ale človek nie je len hmota, ale aj Duch. V tele ľudskom, ktoré na pohľad bolo iba telom človeka, sa skrýval silný Duch, ktorého sa báli najmocnejší ľudia Izraela. Ak by sme Ježiša stretli na ceste, minuli by sme ho bez povšimnutia. Ale ak niečo povedal, tak uši všetkých ľudí sa na Neho nasmerovali a počúvali. Aj uši tých ľudí, ktorí ním opovrhovali. Boh prišiel na zem a zostal nepoznaný. Videli sme ho, ale nebolo na ňom vidieť toho, pre čo by sme ho boli bývali žiadostiví.

On dokonca nezostúpil na zem, ako nejaký krásavec. Keď obsadia herca do role filmu, tak musí byť urastení, príťažlivý, pekný, lámač sŕdc. Ale Ježiš prišiel tak nenápadne, že nevyzeral ako superhrdina z filmu, i keď by si mohol dať tvár, najkrajšieho človeka, aký kedy žil. Kto však Ježiša spoznal, zamiloval si Jeho Ducha, nie fyzický výzor.

Izaiáš toto prorokoval dávno predtým, ako mal Ježiš prísť a keď Ježiš prišiel, tak sa ľudia na Ňom pohoršovali: Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. (Marek 6:3)

Vidíme, ako brali Ježiša ľudia, ktorí s ním vyrastali a žili v Jeho dobe. Aj keď tušili, že to nie je iba obyčajný človek podľa Ducha, oni Ho tak chceli vidieť. Aj preto hovoria, že Ho poznajú, lebo poznajú Jeho Matku, jeho sestry, Jeho bratov. Takto si ospravedlňovali tušenie, že by to mohol byť azda Boh sám.

Izaiáš pokračuje: Opovrhnutý bol a opustený od ľudí, muž bolestí, a oboznámený s nemocou, a jako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili, (Izaiáš 53:3)

Vládca vesmíru prišiel na zem, ale bol opovrhnutý, ľudia si skrývali pred Ním tvár, nikto si ho nevážil, až ho človek napokon odsúdil na smrť. Aký predivný je tento príbeh. Nie je to príbeh Hollywoodu, nie je to príbeh z kníh, kde víťazí hlavný hrdina, kde človek plný pokory nájde útechu. Tento príbeh je presným opakom príbehov ľudí. Hlavný hrdina, ktorý pomôže mnohým ľuďom, ktorý nikdy nespácha žiaden hriech, neporuší žiaden zákon, je čestný, spravodlivý, napokon končí v najpotupnejšej smrti - na Rímskom kríži. Opovrhnutý Rimanmi, opovrhnutý Židmi.

Ako je ale možné, že príbeh Tohto Muža, otriasol celými dejinami sveta. Herci z perfektných filmov sú zabudnutí, ich filmy sa dnes nepremietajú, mnohí už zomreli v prepychu a sláve - ale tento Herec nezomrel v sláve, ale v hanbe z pohľadu človeka. Napriek tomu stále žije - v srdciach ľudí - ale hlavne skutočne žije a kráti sa čas, keď sa vráti a príbeh dokončí. 

Izaiáš zakončuje:  A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na neho, a jeho sinavicou sme uzdravení. (Izaiáš 53:5)

Jeho smrť však mala nesmierny význam. Golgota sa stala oltárom, kde bol Bohu tento nenápadný a opovrhnutý človek obetovaný. Jeho smrť zachránila všetkých tých, ktorí vierou zistili to, že to nebol iba človek, ale že to bol hlavne Boží Syn. 

Peter to vyznal takto: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;  a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha. (Ján 6:68-69)

Koho ty spoznávaš v Kristovi?