Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia - Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Skryl si tieto veci pred múdrymi a zjavil si ich maličkým /23. 6. 2017/

Keď cestujeme dlhší čas autom, dobre nám padne oddych na odpočívadle. Nie všetky sú však rovnaké, niektoré sú pekne upravené, iné zanedbané. Príjemné miesto nám poskytne oddych, občerstvenie, zdvihne nám náladu z namáhavej a únavnej cesty. Aj Ježiš chcel byť pre nás odpočívadlom a osviežením na ceste do večnosti. Dobre vie, že táto cesta je pre nás namáhavá a únavná, preto hovorí: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Týmito slovami sa Ježiš ukazuje ako láskavý, milosrdný Boh a mení mienku ľudí o ňom. Starozákonný ľud sa Boha bál. Pre blesky a rachot hromu prosil Mojžiš, aby on sa mohol prihovárať ľudu a nie Pán. Židia boli presvedčení, že ak bude hovoriť k nim Boh, nevydržia tú hrôzu a pomrú. Podľa ich podania nikto, kto videl Boha, nemohol ďalej žiť. Kvôli týmto názorom medzi ľuďmi pretrvávala predstava o hroznom Bohu. Preto Ježišove slová o námahe, o únave, o posilnení, o tichom a pokornom srdci, o odpočinku, o príjemnom jarme a ľahkom bremene pôsobia na poslucháčov ako balzam. V tom čase boli v Palestíne dve životné filozofie: škola zákonníkov a škola pohanov. Zákonníci učili predpisy Thory o právach a povinnostiach veriaceho človeka, o pôste, o almužnách, o modlitbe a o sviatočných dňoch. Vo svojej prehnanej prísnosti zapriahli ľud do jarma a kládli naň bremená, ktoré ani oni sami nevládali niesť. Pohanská škola, do ktorej patrili Gréci, Rimania a čiastočne aj Saduceji, učila, že niet mravného zákona, všetko je dovolené a človek si môže robiť čo len chce. Ježiš zakladá tretiu školu, do ktorej volá slovami: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. Každá škola čosi sľubovala svojím žiakom. Čo sľuboval Ježiš? Jarmo – nezbavuje utrpenia ani seba, ani tých, ktorých má rád. Ba svojich najobľúbenejších zaťaží najviac. Ponúka však svoju pomoc, takže jarmo sa stáva príjemné a bremeno ľahké. V našom živote existujú tri filozofie – tri životné školy: Prvá hovorí o trestajúcom a hroznom Bohu, o jeho prísnosti a môže nás priviesť až do nezdravého náboženského fanatizmu. Druhá hovorí, že dnes je úplne všetko dovolené, človek môže byť nepoctivý, neláskavý, že môže žiť v uvoľnených mravoch a k jeho spokojnosti stačí chlieb a hry. Tretia – Ježišova škola, hovorí opak: Ak chceš žiť poctivo medzi nepoctivými, láskavo medzi neláskavými, v mravnej bezúhonnosti medzi nemravníkmi, trpezlivo medzi zlostnými, poď ku mne a ja ťa občerstvím. Ktorú školu si teda vybrať? Kto z nás má rád prísnosť, zákazy a príkazy? Prvá je teda málo vyhovujúca. Koľko ľudí si siahlo na život alebo sa pomiatlo len preto, keď žili podľa hesla, že všetko je dovolené? Ani druhá škola nám nevyhovuje. Zostala preto tretia škola – Ježišova škola. Znova a znova hovorí: Poďte ku mne všetci a ja vás občerstvím. Dám vám Chlieb a v ňom svoju silu a život. Jarmo vám ponechám, ale svojou milosťou vás tak uspôsobím, že ho nebudete príliš cítiť. A nič od vás nežiadam, čo by som nebol sám najprv skúsil. Dal som vám vo všetkom príklad. Učte sa odo mňa! Chápeme, čo nás občerství na Ježišovom odpočívadle? Chlieb z neba, jeho Telo, ktoré urobí jarmo príjemným a bremeno ľahkým. Chápeme, ktorý z predmetov v Ježišovej škole je najdôležitejší? Je to láska! No povedzte, nestal sa nám Boh v tejto chvíli ešte príjemnejší, láskavejší a milosrdnejší?! Preto všetci sa dnes rozhodnime pre Ježišovu školu a často sa chodievajme do nej aj poučiť, aj odpočinúť si a pookriať. Tak to urobila aj dcéra multimilionára Minforda. Keď zomrel a otvorili testament, čítali v ňom: Svojej dcére Grácii, ktorá je rehoľnou sestrou, odkazujem milión dolárov, ale pod podmienkou, že vystúpi z kláštora a vráti sa do svetského života. Ak neuposlúchne moju poslednú vôľu, nedostane nič a jej čiastka bude rozdelená medzi ostatných dedičov. Keď notár prečítal pred sestrou Gráciou testament, povedala: Vyhlasujem pred vami, že sa zriekam bohatstva, pretože pre mňa je iba Boh jediné opravdivé bohatstvo a šťastie, ktoré prežívam práve v kláštore a nezrieknem sa ho ani za milión dolárov. Byť v Ježišovej škole a odpočívať pri ňom, má byť pre nás tým najväčším šťastím. A hoci jarmo a bremeno nám ponecháva, vždy dá silu, cez svoje Telo – Eucharistiu, aby sme ich dokázali uniesť. Vtedy sa mu podobáme, a to je pre nás veľká česť. Zdroj:www.trojica.sk/kazne

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie