« Back

Zaskočená

Zaskočená

Začalo to kávou. Deň vyzeral, ako keby už nemal, čím prekvapiť. Nuž vyzeral.

 

Keď som v Bratislave a mám aspoň kúsok času – to značí, že nemám na druhý deň skúšku alebo nemám ten týždeň odovzdávať semestrálnu prácu – idem s otcom na kávu do jednej kaviarne, kde ju varia fakt dobrú. Teda aspoň môj otec to tvrdí. Ja kávu pijem len veľmi zriedka, hlavne vtedy, keď som taká unavená, že zabudnem, aký má na mňa účinok. Po už spomínanej káve vyrážame spoločne do mesta brázdiť ulice. Rozprávame sa, či už o tom nové vo svete umenia alebo o ľuďoch všeobecne. Minule ma, ale poriadne šokoval.Len tak znenazdajky prehodil vetu, ktorá ma skoro prinútila zastať uprostred ulice.

 

„Vieš, ja nemám nič proti veriacim ľuďom.“

 

Prosím?... Aby ste ma správne chápali, môj otec je človek, ktorý do kostola nezablúdi ani v tie najväčšie sviatky. Jedinýkrát, kedy som ho videla na svätej omši a to vtedy, keď bola za jeho rodičov. Aby som nebola jednostranná, je pravda, že číta Katolícke noviny. Avšak úplne ma zaskočil.

 

„Ani proti tým, čo chodia do kostola... Ale nechápem, že keď tam už chodia, že ich to vôbec nemení. Nie sú miernejší, ani láskavejší. Prídu z omše a zase sa len škriepia. Toto nechápem.“

 

Au! Toto zabolelo. (Koľkokrát sa ja priem o hlúposti? Uf, radšej ani nepomyslieť.)

 

Slová môjho otca sa ma však dotkli aj v trošku inom smere, ako len v tom ako sa správam ja.

A to tým spôsobom, že ľudia ako on očakávajú od nás, ktorí sa pokladajú za veriacich, že budeme INÍ. Že pokiaľ Boh existuje, mal by nás aj meniť... A my sa toľkokrát snažíme splynúť s ľuďmi, so svetom, nielen tým spôsobom Lásky, ako nás to učil Ježiš, ale aj hriechom.

 

Preto NEBOJME SA BYŤ INÝMI. Takými, na ktorých budú badateľné veľké i maličké činy Božie.

Takými, z ktorých bude vyžarovať Láska, aj keď do spoločenstva príde človek so zvláštnou minulosťou, aj keď nám bude ubližované, aj keď budeme nepochopení, aj keď to znamená, že budeme musieť premôcť samých seba.

Opakujem NEBOJ SA! Neboj sa prejaviť, že si milované Božie dieťa. Ľudia čakajú, že budeš INÝ.

 

Zdroj obrázka: http://www.fanpop.com/spots/think-different/images/29142411/title/different-photo

Comments
sign-in-to-add-comment
Byť iným, nebáť sa plávať proti prúdu, to vyžaduje nemalú odvahu a najmä úplnú dôveru v Boha. Možno nie sme miernejší ani láskavejší, ale chceme byť takými, alespoňsa o to snažíme, padneme a zase sa pokúsime byť lepšími. Poznám veriacich, ktorým sa táto premena čiastočne alebo úplne podarila. Keď som ešte chodil do školy, moja mama mi stále hovorila: ty neber príklad z päťkárov, ale z jednotkárov. Tak aj tvoj otec , Zuzka, mal by vidieť aj tých veriacich, ktorí sú nám príkladom, a vzorom, a nie iba tých škôlkárov.
Posted on 6/27/12 10:21 PM.
Láska nás privádza k POKORE. A tu je to, čo si ľudia mýlia pojmy. Ešte aj dnes je pokora pokladaná za niečo, čo svedčí o malom sebavedomí z "nevedomosti", nie o tom, že "MILUJEM", tak obdivujem a chcem počúvať toho druhého a nedotknúť sa ho vlastnou horlivosťou, vypínavosťou, ale prejaviť mu úctu tým, že ho počúvam, lebo sa mi páči čo hovorí. Preto NEBOJME SA BYŤ INÝMI (aj POKORNÝMI).
Posted on 6/28/12 7:28 AM.
Viete, môj otec vtedy hovoril len o jednom konkrétnom človeku, ktorého som ale nechcela menovať a nakoľko to, čo vyslovil podľa mňa platí všeobecne, tak som to tak podala. Vaša mama bola veľmi múdra emoticon
Posted on 6/28/12 8:29 AM in reply to Jozef HORVÁTH.
Podľa pravdy, zrejme úplne nechápem, čo ste chceli povedať. Mohli by ste mi to, prosím, vysvetliť bližšie? Ďakujem.
Posted on 6/28/12 8:31 AM in reply to Anna Václavová.
Zuznaka, čo je pokora, ani ja som dlho nechápala - stále som si myslela, že už som pokorná. Dnes už viem, že keď moja viera bude tak bezhraničná, že ani sekunde svojho života nebudem dávať prednosť pred Bohom, ASI to bude tá pravá POKORA. Ale keď ste narážali že, nechápete čo chcem povedať na ZMENU - to je vždy pre mňa niečo, v čom sa chcem ZMENIŤ k LEPŠIEMU. (U mňa je práve tá pokora.)
Posted on 6/28/12 8:42 AM in reply to Zuzana Komendová.
To, že je človek veriaci a chodí do kostola neznamená, že je bez chýb. Všetci sme "len ľudia", aj kresťania. Nikto nevidí do ich srdca a nevie, s čím ten človek vo vnútri zápasí. Možno sa aj snaží zmeniť a ide mu to, ale možno v niečom inom. Človek sa nezmení hneď. Ak mám v sebe náklonnosť k hnevlivosti, ohováraniu alebo lenivosti (k čomukoľvek), nie je to také jednoduché odstrániť. Áno, Pán ma mení, ak sama chcem, ale nie som ideálna. Poznám veľa ľudí, ktorí sú podľa mňa hlboko veriacimi a napriek tomu majú úplne normálne chyby, ako iní ľudia. Aj tak si ich vážim a mám ich rada...
Nemám rada takéto reči. Lepšie by bolo, keby každý, kto je veriaci, chodil do kostola a sám sa snažil dokázať druhým, že to ide. Ak by každý začal zmenu sám od seba a nechcel ju iba od druhých, bolo by všetko ináč... A skúsme si brať príklad od tých "lepších" a nevšímať si iba tých "horších".
Posted on 6/28/12 8:44 AM.
Janka, v mnohom s vami súhlasím, ale tento Zuzankin príspevok o ZMENE NÁS - KAŽDÉHO, je tak veľmi potrebný pre nás ľudí, každého veku a každého vyznania, ako máločo je potrebné ku skvalitňovaniu života vôbec.
Posted on 6/28/12 8:58 AM in reply to Jana Znášiková.
Myslím, že hlavnou myšlienkou tohto blogu bolo "Nebojme sa byť iní".
Pretože naozaj sa často bojíme - vyrušovať svoje okolie, neprispôsobiť sa... Aj ja mám sklony ku konformizmu - byť taká, ako odo mňa ostatní očakávajú. A pritom možno očakávajú pravý opak, aj keď navonok sa tvária, že by som sa mala prispôsobiť ja im.

Takto som pochopila posolstvo tohto blogu a v tom ma aj obohatil. Ďakujem.
Posted on 6/28/12 9:23 AM in reply to Jana Znášiková.
Prepáčte, nechala som sa uniesť... Len mám pocit, že tento "argument" (slová Zuzkinho otca) majú mnohí ľudia a my naň nevieme reagovať. Ja osobne sa s ním stretávam veľmi často (najčastejšie na hodinách NV u starších žiakov).
Áno, hlavnou myšlienkou je to, čo je v dolnom odseku zvýraznené - nebojme sa byť inými. Mňa to asi až tak netrafilo do srdca, lebo v pokore môžem povedať, že ja sa nebojím (naozaj to nie je moja pýcha). Som si vedomá toho, že som INÁ, ako neveriaci (nemôžem ale o sebe povedať, že som lepšia ako oni, lebo poznám mnohých, ktorí sú v určitých veciach zas lepší ako ja!!!), hoci niekedy ma to stojí veľa síl a odvahy a niekedy to ani nie je možno vidieť očami druhých. Ale nie som bezchybná, preto som skôr reagovala na tú prvú časť blogu...
Posted on 6/28/12 10:13 AM.
Janka, podľa môjho názoru "si trafila terč". Naozaj, keby sme nepochopili ZMENU k lepšiemu, išlo by o pýchu srdca, že si o sebe myslím, že nemám čo zmeniť, že som lepšia ako tí iní. Toto som ja aj tak vnímala v Zuzkinom príspevku, hoci túto myšlienku viac nerozvinula, ale jej časť vety to naznačuje: "NEBOJME SA BYŤ IÝMI"... "aj keď budeme musieť premôcť samých seba"
Posted on 6/28/12 10:46 AM in reply to Jana Znášiková.
Zuzanka, pekne si to napísala, aby sme sa nebáli byť INÍ. Je dobré si uvedomiť, že ak chcem zmeniť svet (myslím ľudí okolo seba), musím zmeniť seba
Posted on 6/28/12 12:06 PM.
Ďakujem ti za tento článok Zuzka, aj za to, že si ho napísala na môj podnet, počas debaty čo sme mali. Ty vieš písať a aj ťa ľudia čítajú. Nech ťa Pán požehná!
Posted on 6/28/12 12:24 PM.
emoticon ďakujem za objasnenie, nebolo mi úplne jasne, načo narážate, ale teraz už chápem. Áno, stávať sa pokornejším aj u mňa patrí k tej zmene.
Posted on 6/28/12 7:12 PM in reply to Anna Václavová.
Ďakujem Vám za Váš názor, objavili ste aj tú stránku tohto článku, ktorú som si ani ja neuvedomila, ako som to písala. Vďaka za obohatenie emoticon
Posted on 6/28/12 7:14 PM in reply to Jana Znášiková.
Ďakujem, toto bol prvotný zámer, prečo som tento príspevok napísala.
Posted on 6/28/12 7:15 PM in reply to Eva Baranovičová.
NEBOJME SA BYŤ INÝMI"... "aj keď budeme musieť premôcť samých seba" - jednu vec som si uvedomila až dodatočne, na zmenu samých seba, tu nie sme sami. My sa môžeme snažiť koľko len chceme, avšak bez Božej milosti skutočne nemôžeme urobiť nič.
Posted on 6/28/12 7:18 PM in reply to Anna Václavová.
;) Vďaka, bratku. Aj teba.
Posted on 6/28/12 7:19 PM in reply to Miroslav Čonka.
Posted on 6/28/12 7:20 PM in reply to Majka Sluková.
Áno Zuzanka, "ani sekunde svojho života nebudem dávať prednosť pred Bohom" v tom som zahrnula prirodzene všetko ostatné, lebo tu je rež o "BYŤ INÝ", čo je samozrejme ta ako nič v našich životoch Bez Boha, bez Božej milosti nemožné.
Posted on 6/28/12 7:27 PM in reply to Zuzana Komendová.
Posted on 6/28/12 7:27 PM in reply to Anna Václavová.
Showing 1 - 20 of 25 results.
of 2