Blog

Pocit odmietnutia, neistoty a menejcennosti

Mnohokrát sa stretávam s ľuďmi, ktorí bojujú s pocitom menejcennosti. Tých, čo poznám, sú úžasní ľudia, šikovní, milí, pekní... Niektorí samých seba opisujú ako „chudákov“, niektorí bolestne priznávajú, že sa cítia ako „odpad“, prežívajú, že sú zbytoční, nechcení, nepotrební. Pozerám sa na nich a ťažké je mi pochopiť, ako tento úžasný človek môže toto prežívať.

Osudové chyby

Som mama a preto vidím, aké ľahké je robiť chyby. Pre svoje deti chceme to najlepšie a podľa toho robíme aj rozhodnutia. Každý chce svoje deti zabezpečiť, chce, aby mali hračky pod stromčekom a veľkú tortu na narodeniny, pekný bicyklík a bábiku, čo chodí, kvalitné jogurty... A to všetko niečo stojí - a stojí to dosť... Zvlášť, keď sa na detičky aj finančne nepripravujeme (a ani sme netušili, že to treba), môže nás zaskočiť nedostatok peňazí, ktorí nie je príjemný a musíme hľadať riešenia. Medzi nimi sú aj tie, keď maminka či otec, alebo obaja chodia na turnusy do zahraničia alebo bábätko veľmi skoro- už ako 6 mesačné putuje do jasieľ a mama naspäť do práce. Týmto nikoho nekritizujem. Poznám Slovenské pomery a človek sa musí riadne obracať, aby poplatil všetko, čo treba. Chcem tu ale hovoriť o druhej stránke veci, o ktorej psychológovia už popísali mnoho, a to o syndróme odmietnutého dieťaťa, ktorý sa poväčšine nadobúda do 3 rokov života dieťaťa! Práve tu sa zakladá pocit istoty, pocit toho, že sa osoba cíti chcená, milovaná a vníma pozitívne svoju hodnotu. Ak v období 0-3 rokov dieťa zažíva nedostatok prítomnosti, lásky a opory od rodiča, negatívne ho to ovplyvní (pokiaľ sa mu nedostane pomoci) dokonca až na celý život. Vo vyššom veku sa zase dieťa alebo mladý človek môže stretnúť so šikanou zo strany spolužiakov či učiteľa, čo môže spôsobiť hlbokú traumu.

Ako (si) pomôcť

Ako už psychológovia prekvapivo zistili, na ľudí s pocitom menejcennosti, odmietnutia a neistoty, nefunguje klasická terapia- kde sa aplikuje vysvetlenie a postupná akceptácia pravdy o sebe. Títo ľudia potrebujú vnútorné uzdravenie.

1.Prvým krokom je priznať, čo sa nám stalo a priznať si, že to nebolo fér (hoci to nebolo naschvál, vedome...), ako hovorí Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“

2.Ďalej nasleduje rozhodnutie odpustiť a vyslovenie odpustenia konkrétnym ľuďom. V podobenstve o nemilosrdnom sluhovi Ježiš hovorí, že tí, ktorí sa rozhodnú neodpustiť, budú vydaní mučiteľom. (Por. Mt 18,21-25).

3. Následne bude „fungovať“ aj prosba za naše vnútorné uzdravenie. Potrebujeme Ducha Svätého, aby nás naplnil a uzdravil. Musíme Ho o to poprosiť, lebo Duch Svätý môže konať iba s naším súhlasom.

4. Potrebujeme poznať pravdu o sebe a prijať ju. Tu však nejde o autosugesciu. Ide o dôveru Bohu a v to, čo hovorí o nás. Toto musíme poznať a pripomínať si. Nezabúdajme, že Božie slovo nie sú hocijaké slová a vety, ale je to Slovo, ktoré stvorilo svet, je nadprirodzené- a tak ako za čias Ježiša- aj dnes uzdravuje na tele, duši i duchu. Božie Sovo potrebujeme čítať nahlas- lebo viera je z počutia- potrebujeme počuť, čo o nás Boh hovorí. V nasledujúcom odstavci sú vypísané niektoré biblické citáty, ktoré nám pomôžu poznať a prijať pravdu o sebe.

Poznaj pravdu a príjmi ju

Keď prídu pocity či myšlienky odmietnutia, menejcennosti či neistoty, musíme ich odmietnuť a pripomenúť im i sebe, čo j večná pravda o nás:

Si milovaný/á od prvého okamihu svojej existencie a to najviac, ako sa dá a najúžasnejším otcom- Bohom Otcom: „Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa;“ Jer 1,5

"Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil." Ž 139, 13-16

Toto je pravda o Tebe: „Si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem.” Iz 43, 4,
Tvoje meno je milovaný/ milovaná (v celom Svätom Písme).
Boh sa o Teba stará, pozná Ťa a chráni Ťa:

"Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!" Lk 12,7

"Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica." Ž 139,1-10