Sviatosť zmierenia - svätá spoveď

Pravidelne spovedáme pol hodiny pred rannou aj večernou sv. omšou. Pred sv. omšami v nedeľu nespovedáme.

V prvopiatkovom týždni vo štvrtok a v piatok od 16:30 a podľa potreby.  

Na sviatosť zmierenia je potrebné sa pripraviť. Využi na to čas doma alebo aspoň keď čakáš na sviatosť zmierenia. Je dobré použiť na prípravu spytovanie svedomia (nájdeš v modlitebnej knižke)

Sviatosť zmierenia pre chorých, starých a nevládnych vysluhujeme v piatok prvopiatkového týždňa  doobedu.

 

SVIATOSŤ ZMIERENIA

Sviatosť zmierenia

Keďže nový život milosti, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech (čiže žiadostivosť), Kristus ustanovil túto sviatosť na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili (KKC 297).

 

„Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus." (Gal 2,20)

 

V krste dostávam novú identitu. Stávam sa Božím dieťaťom. Nie je vo mne žiaden hriech, žiadne zlo. Som naplnený milosťou posväcujúcou. Milosť posväcujúca je Boží dar. Zjednocuje ma s Bohom.

 

Túto milosť strácame ťažkým hriechom. Nie preto, že by nám ju Boh zrazu zobral. Strácame ju, lebo ju odmietame. Napriek tomu, že odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môžeme priateľstvo a vzťah s ním obnoviť. Týmto darom je sviatosť zmierenia.

 

Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní.

A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."          Jn 20:21-23)

 

 

Svedomie

 

Svedomie je „svätyňa" v duši. Vo svedomí sa pýtaš Boha ako On vidí tvoj život. Svedomie ti hovorí, či sa tvoje skutky Bohu páčia alebo nie.  Svedomie ti hovorí či konáš správne.

 

Svedomie potrebuje, aby si sa o neho staral – aby si ho vychovával. Ako sa môžeš starať o svoje svedomie?  Niekoľko návrhov:

  • riaď sa Božím slovom a často čítaj Sväté písmo
  • počúvaj čo ti radí Cirkev, čo hovorí Svätý otec, čo sa hovorí na stretkách, čo vraví kňaz na Svätej omši
  • nezabúdaj pestovať zmysel pre „Božie veci" a k tomu slúži aj meditácia nad Božím slovom
  • rob dobré skutky – cez ne sa svedomie prejavuje a rozvíja
  • je dobré robiť si večerné spytovanie svedomia
  • aspoň raz za mesiac sa na chvíľu stíš, pozri do svojho srdca – kto tam vládne?
  • ak ťa niekto upozorní, že niečo robíš nesprávne, zamysli sa nad tým
  • rob pokánie za svoje hriechy

 

Ťažký hriech

Ťažký hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo vážnej veci. Vedomé a dobrovoľné znamená, že človek si je celkom vedomý, toho čo robí. Ak človek pri plnom vedomí a úplne slobodne robí to, čo Boh nechce, ide o hriech. A to môže byť v menej vážnej, alebo vo vážnej veci. Ak ide o vážnu vec, je to ťažký hriech.

 

Pri hriechu sa človek stavia proti Bohu. Najviac škodí sebe. Ťažkým hriechom strácame milosť posväcujúcu, Boží život. Večný život „v nás nie je". Keď sme v stave ťažkého hriechu, sme duchovne mŕtvy. Boh nám našťastie opäť ponúka svoj život. Cez sviatosť zmierenia.

 

 

Ľahký hriech

Pri ľahkom hriechu – ak nejde o vážnu vec, tiež urážame Boha, odmietame jeho plán s nami. Ľahké hriechy nám Boh odpúšťa, keď ich úprimne ľutujeme. Nie je nutné ísť hneď na sviatosť zmierenia. Ale ani ľahké hriechy netreba podceňovať. Treba sa ich snažiť odstrániť. Každým hriechom sa vzďaľujeme od Boha – od šťastného života.

 

 

Ako sa dobre vyspovedať?

 

1.       Spytovanie svedomia

Najprv pros Ducha Svätého o pomoc, aby som pravdivo spoznal stav svojej duše – čo som konal v rozpore s Božou vôľou. (pomôžem vhodným spovedným zrkadlom – napr v modlitebnej knižke). Zistené hriechy si zapamätám prípadne zapíšem.

 

2.       Vyznanie hriechov

Vo sviatosti zmierenia treba vyznať všetky ťažké hriechy, ich počet. Treba uviesť aj okolnosti, ktoré hriechy „pritvrdzujú". Nezaobaľujem ich do zbytočných rečí.

Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu, jeho počtu, alebo vážnych okolností je svätokrádež – zobral som niečo, na čo som nemal právo. Taká spoveď je svätokrádežná – rozhrešenie je neplatné. Náprava je možná, že to všetko vyznám pri ďalšej sv. spovedi. Vyznám aj ľahké hriechy, ktoré mi svedomie vyčíta. Pri vyznaní hriechov sú dôležité MOJE hriechy, nie zdravotné problémy, susedove alebo manželove hriechy alebo sny.

 

3.       Ľútosť nad hriechmi

Všetci sme hriešni, ale jedni hriechy ľutujú, a iní nie. Tí, čo robia pokánie, majú nádej, že budú žiť večne. Bez úprimnej ľútosti mi kňaz nemôže dať rozhrešenie. Ak by som to robil len „naoko" pácham svätokrádež.

Vo sv. spovedi môžeš povedať napríklad túto ľútosť: Bože môj, celým srdcom ťa MILUJEM, a preto ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu.

Môžeš povedať ľútosť aj vlastnými slovami. Alebo stačí keď povieš úprimne: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

 

4.       Zadosťučinenie - úkon kajúcnosti

Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním a polepšením sa človek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré každý hriech prináša. Hriešnik musí urobiť ešte niečo, aby odčinil svoje hriechy: Musí primeraným spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy. To sa volá aj pokánie.

 

5.       Predsavzatie

Ježiš nám ukázal, akí máme byť. Pri spytovaní svedomia skúmam, čo mám robiť, aby som sa pripodobnil Ježišovi. Zo zistených skutočností má vzniknúť predsavzatia. A mám to aj vykonať a neodkladať každý deň na zajtra – a to je pokánie.

Predsavzatie je „pokračovaním" spovede v bežnom živote. Má byť konkrétne, zamerané proti najťažším hriechom, prípadne proti osobnému sklonu, kde najčastejšie padnem do hriechu.

 

Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení.                                    (Ef 2, 4)

Dobré rady k sv. spovedi

Prečo chodíme na Svätú spoveď?

Aby nám Boh cez službu Cirkvi, pre zásluhy Ježiša Krista, odpustil hriechy spáchané po krste.

Keď sme boli pokrstení a kňaz odovzdával krstným rodičom košieľku - symbol čistej duše – pri odovzdávaní vyjadril túžby, aby ten človek ktorý prijíma krst s takouto čistou dušou predstúpil pred Boha, keď si ho povolá k sebe. Ak sa nám počas života stane, že spáchame hriech, sviatosťou zmierenia môžeme opäť nadobudnúť ten stav, ktorý sme mali po krste. Tomuto sa hovorí, že žijeme v milosti krstu.

Chcel by som ešte pripomenúť dve praktické veci týkajúce sa sviatosti zmierenia, a to aby ste slová ľútosti hovorili nahlas (alebo polohlasne) a druhá vec, keď vám kňaz udeľuje rozhrešenie aj kajúcnik by sa mal prežehnať na znak toho, že prijíma toto rozhrešenie a milosť odpustenia.

FARNÍK 21/2019

Čo si o mne pomyslí kňaz?

Svätú spoveď začíname slovami spovedám sa Pánu Bohu i vám duchovný otče..... K sviatosti zmierenia prichádzame vo vedomí, že tu sa stretávame s milosrdným Bohom Otcom, ktorý nám poslal Ježiša Krista ako zmiernou obetu za naše hriechy. Malo by nás zaujímať, čo si o nás myslí Boh a ľudské ohľady by sme sa mali naučiť dávať bokom, aj keď dokážem pochopiť, že to môže zohrávať určitú rolu. Ako kňaz vám môžem povedať môj pohľad na to, čo prežívam pri sviatosti zmierenia. Naozaj ma nezaujímajú hriechy ľudí. Skôr ma zaujíma, s akým odhodlaním plánuje kajúcnik vykročiť do ďalšieho života. Uvedomujem si, že ja som len Božím nástrojom, ktorý má kajúcnikovi oznámiť cez slová rozhrešenia tú úžasnú správu, že milosrdný Boh mu odpúšťa hriechy a prežívam veľkú radosť z každej úprimnej svätej spovede.

Ak by sa niekto nevedel vnútorne vysporiadať s tým, aby sa vyspovedal u kňaza ktorého pozná, môže sa vyspovedať u ktoréhokoľvek iného kňaza. Veď v dnešnej dobe už nie je problém cestovať alebo môže využiť prítomnosť iných kňazov našej farnosti.

Čakám, že kňaz mi bude dávať otázky a bude sa ma pýtať...

Pri svätej spovedi by sme mali vyznať predovšetkým ťažké hriechy. Vyznať niektoré hriechy však môže byť aj zahanbujúce. Ľudia očakávajú, že sa ich na to opýta kňaz. Ale nie je to správne. Kňaz sa nemusí pýtať na hriechy. Má si vypočuť vyznanie od kajúcnika.

Vo sviatosti zmierenia sa nás dotýka Boh svojou uzdravujúcu mocou. Každá svätá spoveď je Boží zázrak, kde sa uzdravujú naše hriechom zranené duše.

FARNÍK 33/2019

Nemám rád rýchle spovede. Potrebujem sa poradiť o niektorých veciach. Čo mám robiť?

Ani ja nemám rád rýchle spovede. Na prvý piatok príde väčší počet kajúcnikov a v tomto prípade sa nedá venovať každému kajúcnikovi veľa času. S týmto treba počítať. Celý mesiac spovedáme každý deň ráno pol hodinu a večer trištvrte hodinu pred svätou omšou. Odporúčam využiť práve tieto možnosti. Človek, ktorý prijal sviatosť zmierenia napríklad v strede mesiaca a nespáchal ťažký hriech, môže na prvý piatok prijať Eucharistiu a získať tak milosti spojené s prvým piatkom. Neznamená to, že musí ísť ešte raz na spoveď aj keď napríklad už prešli dva týždne. Od Boha nás neoddeľuje čas, ale hriech.

Svätú spoveď som prijal počas svätej omše akňaz mi dal za pokánie pomodliť sa Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Musím vykonať skutok kajúcnosti ešte pred Svätým prijímaním?

Skutok kajúcnosti je dobré vykonať v čase krátko po svätej spovedi, ale hriechy sú nám odpustené pri slovách rozhrešenia a našej úprimnej ľútosti. Znamená to, že očistení Božou milosťou sme hodní prijať eucharistiu.

Zabudol som aké pokánie mi uložil kňaz. Mám po spovedi vyhľadať kňaza a pýtať sa na pokánie?

Význam kajúceho skutku nespočíva v tom, že týmito úkonmi robím aj náhradu za svoje hriechy. Toto urobil Ježiš svojou smrťou na kríži pre celé ľudstvo a navždy a cez sviatostné znaky prijímam túto milosť počas života. Skutok kajúcnosti predstavuje určitý "štart" k osobnému pokániu, ktoré by sme mali tiež robiť. V prípade, že zabudnem čo mi dal presne za pokánie kňaz by som mal s týmto úmyslom urobiť nejaký "približný" kajúci skutok

FARNÍK  34/2019