• V tejto sekcii nájdete:
    • Dejiny obce Papradno
    • Dejiny obce Brvnište
    • Dejiny farnosti
    • Kňazi – rodáci z farnosti
    • Rehoľníci – rodáci z farnosti
    • Kňazi pôsobiaci vo farnosti

História farnosti

Farnosť Papradno tvoria dve samostatné obce PapradnoBrvnište. K farnosti patrí aj v minulosti viac obývaná osada Podjavorník, ktorá je časťou obce Papradno (v schematizmoch sa uvádza ako „montibus" – vrch).

Papradno

Dejiny obce Papradno

           Obec Papradno

Obec Papradno je situovaná v podhorskej oblasti Javorníkov, vzdialená 16 kilometrov od okresného mesta Považská Bystrica. Nachádza sa v otvorenej juhovýchodnej brázde, ktorou preteká potok Papradnianka, tvorený prameňmi vyvierajúcimi v nadmorskej výške 820 metrov pod Malým a Veľkým Javorníkom.

 

Najstaršie doklady o osídlení pochádzajú z neskorej doby kamennej, o čom svedčí aj nález úlomkov brúsenej kamennej sekery. V susednej obci Brvnište boli vykopané bronzové sekerky s tuľajkou, kosáky a zlomky iných nástrojov.

Blízko Papradna sa nachádzalo sídlo feudálneho panstva Bytča.

Prvá historická správa o obci sa objavila v roku 1525. Obec a okolitý chotár patrili bytčianskemu panstvu. Ucelený chotár vznikol v 15. storočí oddelením sa od pôvodného chotára Veľká Jasenica. Trvalejšie osídľovanie prebehlo v 16. storočí valašskou kolonizáciou.

Poddanstvo delilo poddaných z pokolenia na pokolenie. Poddaní plnili feudálnemu panstvu Bytča poddanské dávky, a to: peňažné, naturálne a robotné.

Valachom poskytovalo panstvo niektoré privilégiá v úľavách poddanských povinností podľa noriem valaského práva a zvyklostí. Výsadné postavenie mali valašskí vojvodcovia, ktorých si valasi volili so súhlasom vrchnosti a ktorí mali súdne právo v priestupkových veciach v mene vrchnosti.

Už v roku 1637 bolo v chotári Papradna trvale usadených štrnásť valachov a viacero kočovných valachov, vyhýbajúcich sa súpisu daní a poplatkov. Za panstva Podmanických pásavali valasi z Papradna dobytok až za Javorníkom smerom k Bečvám a ako náhradu dávali barany a syry panstvu Vsetín a Rožnov.

Je zaznamenané, že Papradno bolo sídlom valašského vojvodu. V období rokov 1592–1607 sa uvádza vojvoda menom Juraj Strelec a v roku 1609 valašský vojvoda Michal so sídlom v Papradne. Do právomoci vojvodov patrilo aj Brvnište a ďalšie obce.

 

Obec ako taká sa spomína až v roku 1525. Vznikla na území patriacom pôvodne do chotátra obce Jasenica, ktorá patrila k panstvu Bytča.

V neskorších dobách sa obec spomína pod týmito názvami:

- Spapradna (1525)

- Popradno (1598)

- Papradno (1773)

- Popradno (1784)

- Papradnó,

- Kosárfalva (po maďarsky „Košíkárska dedina").

 

V erbe obce je baran, odtlačok pečatidla z 18. storočia. Toto pečatidlo má v poli barana otočeného doprava a kruhopis „SIGILLVM PAPRADNENSIS". Taký istý sa zobrazoval na písomnostiach v Bytčianskom panstve. V Štátnom archíve v Bytči sa nachádza tento erb z 29. februára 1844. Pečatidlo z prvých rokov nášho storočia s kruhopisom „TRENCSÉNVÁRMEGYE VAG BESZTERCZEI JÁRÁS PAPRADNO KIS-KÓZSÉG", v poli ktorého stojí baran na pažiti, obrátený doľava, sa nachádza v Okresnom múzeu v Trenčíne.

 

viac o histórii obce

Brvnište

Dejiny obce Brvnište

erb obce

 

Najstarší záznam o obci je v súpise daní na panstve Podmanických z roku 1546, kedy mala obec deväť domov, v ktorých bývali valasi. V roku 1777 tu postavil papiernický majster Jozef Moth papiereň na ručnú výrobu papiera. Z tohoto obdobia sa zachovali priesvitky, ktoré dokazujú, že obec existovala ešte v roku 1781.

Obec dostala od župana prvú pečať v roku 1784. Na pečati je zobrazená pelikánia samička, kŕmiaca tri mláďatá na hniezde, s kruhopisom: „SIGILUM PAGI BRVNISTYE".

V 19. storočí v obci bola rozšírená výroba šindľa a ďalších výrobkov z dreva (praslice, vretená) rífové – bezdierkové píšťaly, drotárstvo, pltníctvo a pletenie košov.

V 19. a hlavne 20. storočí boli v Brvništi postavené viaceré mlyny a píly na vodný pohon.

Názov obce sa menil:

- Brwnisste (1546),

- Brvnistye, Brvnisstye (1773),

- Brunisstye (1786),

- Bronyistye (1808),

- Bronísstě (1892),

- Bronistye (1863, 1888, 1895),

- Branistye (1873),

- Brvnistie (1877),

- Bravnistye (1882),

- Brovnistye (1898–1902),

- Boronás (1907–1913).

Od roku 1920 do súčastnosti sa volá Brvnište.

 

V erbe obce je pelikán kŕmiaci svojou krvou mláďatá.

 

Architektonickou dominantou obce je nový kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý postavili veriaci svojpomocne za štyri roky. Základný kameň kostola posvätil pápež Ján Pavol II. pri návšteve Slovenska. Kostol posvätil v roku 1996 nitriansky sídelný biskup J.Em. Ján Chryzostom kardinál Korec.

 

viac o histórii obce

Farnosť

Dejiny farnosti

 

Farnosť Papradno bola ustanovená v roku 1734. Dovtedy bola filiálkou farnosti Jasenica a tamojší farár slúžieval bohoslužby každú tretiu nedeľu v tunajšom starom kostolíku, ktorý stál na cintoríne. Keďže počet veriacich v Papradne a Brvništi narastal, veriaci žiadali o vlastného farára. V roku 1734 nitriansky biskup Adam Erdödy ustanovil za prvého papradnianskeho farára Františka Ripňanského (do úradu bol uvedený 17. októbra 1734).

 

Stará fara bola postavená z kameňa v roku 1793. Keď sa začala naplno využívať novopostavená fara, stará budova sa opravila a v súčasnosti sa využíva ako pastoračné centrum.

Nová fara bola postavená v rokoch 1980–1983 za spravovania pána dekana Jána Gašinca.

Kňazi

Kňazi – rodáci z Papradna

 

1. Mikuláš Kontil

Narodil sa asi v r. 1675 alebo 1676 v Papradne, za kňaza bol vysvätený v r. 1699. Pôsobil ako farár v Slovenskom Pravne, Novákoch a v Trubíne. Zomrel 58-ročný.

Bol veľkým dobrodincom papradnianskeho chrámu. Z kánonickej vizitácie z roku 1728 sa dozvedáme, že dal od základov vybudovať starý papradniansky kostol. Dal vybudovať oltár, na ktorom sa z tohto obdobia zachovala tabuľka s týmto nápisom: „Hoc Altare ad Mayorem Dei Gloriam Curatum est Per R Patrem Nicolarum Kontil Filium Papradnensem et Parochum Trubinensem Anno Domini 1728" – „Tento oltár na väčšiu slávu Božiu spravovaný je dôstojným otcom Mikulášom Kontilom, synom papradnianskym a farárom trubinským roku Pána 1728".

                     

2. Ján Kontil

Narodil sa v Papradne 29. septembra 1759. Pôsobil ako farár v Kotešovej, neskôr v Dolnom Hričove, kde aj zomrel 8. júla 1814 ako 55-ročný a pochovaný je na tamojšom cintoríne.

 

3. Alexander Klabník

Narodil sa v Papradne dňa 4. novembra 1912. Za kňaza vysvätený bol 11. júna 1939. Pôsobil ako kaplán v Nesluši, Kysuckom Novom Meste,  ako správca farnosti v Tepličke nad Váhom, Hornej Marikovej, Slopnej a nakoniec v Rajeckej Lesnej, pútnickom mieste známom aj pod názvom Frívald. Tam zomrel 18. júna 1995 v 83. roku života a 57. roku kňazstva. Pochovaný je v areáli tamojšieho farského kostola. Zaslúžil sa o dobudovanie Slovenského betlehema, ako aj daľších objektov v Rajeckej Lesnej.

 

4. Jozef Balušík

Narodil sa v Papradne v roku 1905. Za kňaza bol vysvätený v r. 1932. Pôsobil v Novej Bystrici a na viacerých miestach v Nitrianskej diecéze, naposledy v Štiavniku, kde aj zomrel 29. decembra 1969 ako 63-ročný, v 37. roku kňazstva. Je pochovaný na štiavnickom cintoríne.

 

5. Ján Bašo

Narodil sa 16. júna 1944 v Dolnom Kubíne. Rodičia pochádzali z Papradna, ale istý čas bývali v Dolnom Kubíne, kde otec pracoval. Neskôr sa presťahovali späť do Papradna. Za kňaza bol vysvätený v r. 1972. Pôsobil ako kaplán v Krakovanoch, ako správca farnosti v Trnave, vo Voderadoch, Šaštíne, Dudinciach a Lančári, v súčasnosti spravuje farnosť Bučany.

 

6. Viktor Zboran

Narodil sa v Papradne 13. októbra 1951. Za kňaza bol vysvätený v r. 1975. Pôsobil ako kaplán v Rajci, Turzovke, Nemšovej, Bytči a Púchove, ako správca farnosti v Súľove-Hradnej, Kovarciach, Čavoji, Divine, Fačkove a Čičmanoch a nakoniec v Mojtíne. Tu zomrel 6. augusta 2001 v 50. roku života. Pochovaný je na papranianskom cintoríne.

Bol veľkým ctiteľom ukrižovaného Krista Pána, často o ňom kázal a na všetkých svojich pôsobiskách vystaval kríže k úcte nášho Spasiteľa.

 

Rehoľníci

Rehoľníci – rodáci z Papradna

 

  • Sr. Viera Klabníková, SSpS

Sestra Vierka sa narodila 3. júla 1977 rodičom Viliamovi Klabníkovi a zos. Helene rod. Knapovej. Má 6 súrodencov. Študovala na strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne. Popri zamestnaní absolvovala bakalárske štúdium pre majstrov odbornej výchovy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a tiež magisterské štúdium – špeciálnu pedagogiku v odbore Pedagogika mentálne postihnutých na Univerzite Komenského v Bratislave. Popri tom 10 rokov pracovala ako špeciálny pedagóg na Špeciálnej základnej škole.

V roku 2008 vstúpila do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého (SSpS), kde začala postulát v Zlatých Moravciach. Noviciát začala v Nitre v r. 2010. Prvé sľuby zložila 15. júla 2012 v Ivanke pri Nitre. V rokoch 2014 – 2017 absolvovala trojročnú misijnú skúsenosť v Juhoafrickej republike, kde pracovala ako učiteľka na základnej škole a zároveň viedla projekt so sirotami.

V súčasnosti pôsobí v Provinciálnom dome SSpS v Ivanke pri Nitre, kde sa pripravuje na zloženie večných sľubov.

 

  • Fr. Ján Klabník, SJ

Brat Janko sa narodil 17. apríla 1982 Viliamovi Klabníkovi a zos. Helene rod. Knapovej. Je bratom Sr. Viery. Vyštudoval SOU odevné v Púchove – odbor dámsky krajčír pracoval ako krajčír v podniku Makyta Púchov.

V roku 2005 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej na Slovensku (SJ) v Ružomberku. Rehoľné sľuby ako rehoľný brat zložil 12. apríla 2008. V rokoch 2008–2010 absolvoval scholastikát SJ v Bratislave, kde popri pridelenej pastoračnej práci navštevoval prednášky Sv. písma liturgiky na jezuitskom Teologickom inštitúte Aloisianum. V rokoch 2010–2013 pracoval ako pomocný sakristián a subminister komunity v Ružomberku. V roku 2013 pôsobil ako brat, pomocník komunity a pomocný ošetrovateľ, opatrovateľ v Senioráte SJ v Ivanke pri Dunaji.

Jeho súčasnou misijnou dispozíciou od roku 2013 je Kresťanská základná škola Nativity v Děčíne-Křešicích (Česká republika), kde pôsobí ako brat pomocník.

 

Rehoľníci s koreňmi v našej farnosti:

  • S. Pavlína Erika Maliníková, CJ

Sestra Mária Pavlína sa narodila 29. marca 1977 rodičom Antonovi Maliníkovi a Gabriele rod. Jurdíkovej, bývajúcich v Brvništi. Po maturite na Gymnáziu v Považskej Bystrici vyštudovala odbor učiteľstvo predmetov bilógia – matematika na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave; všeobecnú teológiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Potom absolvovla doktorandské štúdium ekológie rastlín na SAV Ústav ekológie lesa vo Zvolene.

V roku 1995 vstúpila do Congregatio Jesu (CJ), noviciát začala v roku 1996. Dočasné sľuby zložila v roku 1998, večné sľuby 31. júla 2004 v Prešove.

V rokoch 2004–2016 pôsobila na Katolíckej univerzite v Ružomberku ako odborný asistent na Katedre biológie a ekológie, vyučovala predmety Fyziológia rastlín, Systém rastlín, Morfológia rastlín, Liečivé rastliny, Ekológia rastlín.

Od roku 2016 absolvuje licenciátne štúdium fundamentálnej teológie na Univerzite CJ Deusto, Bilbao v Španielsku.

Kňazi

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Počas jestvovania papradnianskej farnosti pôsobilo v nej mnoho kňazov.

 

Farári a farskí administrátori:

  1. František Ripňanský  (1734 – 1735) 

  2. Martin Ujhely  (1735 – 1738)

  3. Štefan Jozef Lauro  (1738 – 1744)

  4. Juraj Radošini  (1744 – 1745)

  5. Ján Rozboril  (1745 – 1755)

  6. Anton Liptay  (1755 – 1758)

  7. Štefan Skladanovič  (1758 – 1759)

  8. Jozef Lovászy  (1759 – 1773)

  9. Štefan Schütz  (1773 – 1788)

10. Ján Sádecký  (1788 – 1797)

11. Josef Otrokóczy   (1797 – 1800)

12. Ondrej Bazilides  (1800 – 1812)

13. Ján Baptista Marciš  (1812 – 1838)

14. Ján Lacko  (1838 – 1848)

15. Ján Užik  (1848 – 1855)

16. Ján Loha  (1855 – 1897)

17. Ignác Mendl  (1898 – 1924)

18. Anton Šmotlák  (1924 – 1931)

19. Milan Jurenka  (1931 – 1936)

20. Michal Borčin  (1936 – 1940)

21. Jozef Bohušík  (1940)

22. Ján Gašinec  (1940 – 1993)

23. Teodor Ferenczy  (1941 – 1942)

24. Alexander Staník  (1993 – 1997)

25. Peter Klech  (1997 – 2006)

26. Jozef Hlinka  (od 2006)

 

Kapláni a výpomocní duchovní (20.–21. stor.):

  • Štefan Herman  (1909)
  • Gustáv Židek  (1909 – 1910)
  • Ernest Pápay  (1910 – 1911)
  • Gašpar Košťál  (1914 –1915)
  • Štefan Polóni  (1917 – 1920)
  • Jozef Mendl  (1920 – 1921)
  • Ladislav Laco  (1921 – 1922)
  • Ján Guga  (1922 – 1923)
  • František Miklošovič  (1923 – 1924)
  • Anton Šmotlák (1924)
  • Jozef Minárik  (1935 – 1936)
  • Rudolf Gerši  (1937)
  • Alexander Kriváň  (1938)
  • Štefan Struhár  (1938 – 1939)
  • Ján Gašinec  (1939 – 1940)
  • Štefan Lečko Sigotský  (1940)
  • Imrich Kšiňan  (1940 – 1941)
  • Vojtech Valent  (1941 – 1943)
  • Anton Dubač  (1943 – 1944)
  • Ján Hruška  (1944 – 1946)
  • Pavol Vanko  (1946 – 1949)
  • Eduard Vendrinský  (1949 – 1950)
  • Ľudovít Baláži  (1952)
  • Koloman Grman  (1953 – 1954)
  • Karol Slota  (1954 – 1955)
  • Juraj Sloboda  (1955 – 1956)
  • Štefan Kasper  (1956 – 1958)
  • Dominik Macák OFM  (1958 – 1966)
  • Milan Šamaj  (1966 – 1970)
  • Vojtech Valent  (1970 – 1972)
  • Anton Kubica  (1972 – 1974)
  • Anton Dubovický  (1974 – 1979)
  • Daniel Dian  (1979)
  • Ján Ondrejička  (1979 – 1982
  • František Koniar  (1982 – 1983)
  • Marián Briška  (1983 – 1985)
  • Ľubomír Zedník  (1985)
  • Štefan Gužík  (1986 – 1987)
  • Pavol Mitaš  (1987 – 1988)
  • Miroslav Oprchal  (1990 – 1992)
  • Alexander Staník  (1992 – 1993)
  • Peter Badžgoň  (1999 – 2003)
  • Pavel Mikoláš  (2003 – 2006)
  • Peter Valaský  (2006 – 2008)
  • Kazimír Divéky  (výpomocný duchovný 2009 - 2010)