Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

SV. GREGOR II., pápež /11. 2. 2017/ Pôvod mena: z gréc. grégorios – bdelý, ostražitý. Gregor bol Riman. Narodil sa r. 669. Od mladosti slúžil na pápežskom dvore.

 Po diakonskej vysviacke ho pápež Konštantín (708 – 715) zobral ako jedného z členov pápežského sprievodu do Carihradu, kde viedol vyjednávania s cisárom Justiniánom II. Počas týchto rozhovorov diakon Gregor ukázal múdrosť, rozvážnosť i rozhodnosť. Po smrti Konštantína bol zvolený za jeho nástupcu. Až vtedy prijal kňazskú i biskupskú vy- sviacku. Počas šestnástich rokov pontifikátu uskutočnil program rozšírenia kresťanstva v Nemecku, kam poslal anglosaského misonára Winfrida, ktorému zmenil meno na Bonifác (Bonifatius – dobrodinec). V r. 722 ho vysvätil za biskupa. Tento vzťah Ríma k Cirkvi na území dnešného Nemecka mal veľký význam aj v nasledujúcich storočiach. Po nájazde Longobardov na cirkevný štát a zničení Ríma sa venoval obnove mesta ako aj spus- tošenej krajiny. Zomrel 11. februára 731. Jeho úcta je živá predo- všetkým vo Fuldskej a Erfurtskej diecéze v Nemecku. Vikonografii je zobrazený s pápežskými atribútmi: trojkríž, pápežská tiara. Zdroj: Spolok sv. Vojtecha

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie