Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Gothard, biskup /5. 6. 2017/ /960 - 1038/

SV. GOTHARD biskup Tento svätec pochádzal z dolného Bavorska v južnom Nemecku. Narodil sa r. 960 v Reichersdorfe pri Niederaltaichu v pasovskej diecéze. Jeho otec bol vazalom niederaltaichskej kapituly. V kapitulnej škole Gothard získal základné i teologické vedomosti. Tri roky strávil v arcibiskupskej kúrii v Salzburgu, kde sa oboznámil s cirkevnou administratívou. Podnikol aj dlhšiu cestu do zahraničia (okrem iného bol v Itálii), z ktorej sa vrátil do Pasova, kde si prehĺbil teologické vzdelanie na tamojšej dómskej škole. Potom sa stal členom niederaltaichskej kapituly a čoskoro aj jej prepoštom. Keď bavorský vojvoda Henrich 11. premenil kapitulu na benediktínsky kláštor, Gothard tam ostal ako novic. V r. 990 sa stal benediktínskym mníchom a o tri roky neskôr kňazom. Keďže mal obsiahle vedomosti spojené so skúsenosťami zahraničného pobytu, urobili ho riaditeľom kláštomej školy. Napokon r. 996 ho zvolili za opáta. Gothardovi ležalo na srdci duchovné dobro mníchov i dobro Cirkvi. Preto upravil vnútorný i vonkajší poriadok podľa zásad clunyjskej obnovy, ktorá sa vtedy šírila z východofrancúzskeho kláštora Cluny (č. Klúny) po celej kresťanskej Európe. Na žiadosť cisára Henricha 11. (1002-1024) reformoval aj ďalšie dva kláštory: Tegernsee a Hersfeld. Trpezlivosťou spojenou s pevnosťou sa mu podarilo získať aj tých mníchov, ktorí sa spočiatku stavali nepriateľsky voči reforme. Po návrate do Niederaltaichu v r. 1013 vybudoval nový kláštor s kostolom a školu pre pisárov a maliarov. Mnohí ho pokladajú za najväčšieho staviteľa a pedagóga vrcholného stredoveku v Bavorsku. Cisár Henrich II. znovu zasiahol do Gothardovho života, keď ho navrhol za hildesheimského biskupa Gotharda vysvätil za biskupa mohučský arcibiskup Aribo 2. decembra 1022. Ako biskup Gothard sa stal otcom duchovenstva i veriacich. Úctu a uznanie kňazov si získal najmä biblickými konferenciami. Počas 15 rokov svojho episkopátu dal postaviť a posvätil viac ako 30 kostolov. Napriek pokročilému veku vedel rozhodne a pevne brániť práva svojho biskupstva proti nezákonným zásahom prelátov a svetských kniežat. Zomrel po krátkej chorobe 5. mája 1038 vo veku 78 rokov. Pochovali ho v opátskom kostole. Za svätého ho vyhlásil pápež Inocent II. na remešskej synode v októbri 1131. V nasledujúcom roku 4. mája preniesli jeho telesné pozostatky z opátskeho kostola do dómu, kde sa v ďalší deň 5. mája 1132 slávil prvý raz liturgický sviatok sv. Gotharda. Úcta tohto svätca sa rozšírila (najmä zásluhou benediktínov a cistercitov) v nemeckej rečovej oblasti vrátane švajčiarska, ďalej vo švédsku, Fínsku a u južných Slovanov. Zvlášť veľa kostolov a kaplniek zasvätených sv. Gothardovi je v alpskej oblasti, kde je po ňom pomenovaný aj jeden z najdôležitejších priesmykov. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie