Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu /6. 6. 2017/

Diskusiu je možné definovať ako výmenu názorov medzi ľuďmi na nejakú tému, ktorá má obyčajne za cieľ vyjasniť alebo vyriešiť nejaký problém. Diskusie sa stali veľmi módnymi. Nie sú to už len diskusie za kuchynským stolom (ktoré skoro vyprchali) či v dedinskej krčme. Populárne sa stali televízne show či atraktívne online diskusie na internete, kde každý virtuálne prítomný človek môže vstúpiť a vyjadriť vlastný názor (odhliadnuc od nebezpečenstva skrytej a nepoznanej identity, ktorá nemá zábrany - vedeli ste, že na niektorých fórach je zakázané odhaliť identitu iného?). Jednu diskusiu nám prináša dnešný úryvok z evanjelia. Jej motívom je zaujímavá otázka farizejov a herodiánov: “Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?” Podčiarkuje mnoho pichľavých aktuálnych aspektov každodenného života Izraelského národa za čias Ježiša: spolupráca s Rimanmi, vzťah náboženstva a štátu, morálna otázka daní… Teda pravá (pichľavá) otázka do večernej talk-show. Problémom je, že v pozadí nie je túžba po poznaní pravdy alebo názorov. Je tam snaha voviesť Rabiho z Nazaretu do problému a odsúdiť ho. Nezaujímajú ich dane ani spolupráca, nezaujíma ich pravda o vzťahu medzi štátom a náboženstvom. Hľadá sa obvinenie a odsúdenie. Alebo aspoň naštrbenie autority Učiteľa. Nepodobajú sa naše talk-show či online diskusie tejto situácii? Hľadá sa pravda či poznanie toho druhého, alebo podchytenie v reči? Aj preto si ľudia začínajú vyberať s kým budú diskutovať a o čom. Ináč sa s úsmevom na tvári pred kamerou či tlačítkom OFF pre počítačom uzavrú do svojich vlastných myšlienok a právd. Ale Kristova reakcia je návodom pre kresťana. Jeho reakcia, po posúdení svetskej veci (mince) prítomnými, znie: “Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.” Teda: ako vidím, ste schopní hodnotiť časné skutočnosti sami. Ale učeník pri hľadaní odpovede na každodenné problémy občana, je pozvaný konfrontovať realitu s logikou Evanjelia. Aby nestratil z očí úlohu dať Bohu to, čo patrí Bohu (srdce, lásku, vieru) a svetu to, čo patrí svetu (… to už nechám na každého z nás …). Zdroj:www.domimacak.eu