Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? /9. 6. 2017/

V Západnom svete sme si zvykli jasne definovať: kto je tu učiteľ, a kto žiak; kto je v úlohe rozprávať, a kto v úlohe načúvať; kto dozrel k prijatiu pravdy, a kto je ešte len na ceste; kto pochopil pravdu a kto ešte má dlhú cestu uvažovania pred sebou. Mnohé nedorozumenia vznikajú z tohto zaškatulkovania pozícií. Nehovorím o tom, žeby učiteľ bol slabší ako žiak vo vedomostiach z matérii, ktorú vyučuje; alebo žeby rodič mal menej skúseností a rozumu ako dieťa. Problém je v tom, ak pozíciu “byť učiteľom” zovšeobecníme na všetky životné oblasti. Byť profesorom na univerzite a vyučovať informatiku neznamená automatiky, že som lepší aj v informatike. Je prirodzené ako Kristus iritoval svojich súčasníkov, keď vysvetľoval Zákon a Písmo. Zvlášť tých, ktorí si boli vedomí svojej pozície učiteľov v tejto oblasti: farizeji, zákonníci, saduceji, veľkňazi či starší. Veď oni z pozície, v ktorej sa nachádzali, boli definovaní ako držitelia múdrosti nad Písmom a Zákonom. Iste ich musela iritovať situácia, kedy Ježiš vysvetľuje pôvod prichádzajúceho Mesiáša, ktorú už prorocky rozpoznal Dávid vo svojej piesni. Tám postupne odhaľuje svoju identitu, svoju prirodzenosť a pôvod, vychádzajúc zo slov Písma. Poslucháči veľmi dobre poznali tieto slová, ktorými predstavuje, že nie je nutné byť doktormi Zákona, aby sme rozpoznali význam slov. Nie je nutné byť magistermi a doktormi teológie, aby sme rozpoznali, ako Písmo - Božie Slovo môže ožiariť nášu každodennosť. Kristus predstavuje pôvodcu tohto procesu: “sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu”. Naplnení Duchom Svätým spoznávame silu každodenného uvažovania nad Božím slovom. Ako preniká, definuje a pretvára túto každodennosť. Je pravdou, že “doktori Písma - exegéti”, teológovia, kazatelia, katechéti nám pomáhajú rozdrobiť toto Slovo na drobné, ale zároveň nesmieme stratiť svoje priame zakotvenie v Písme. Tak sa stávať nie učiteľmi slova ale učiteľmi života. Zdroj:www.domimacak.eu