Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Ak chceš, môžeš ma očistiť /30. 6. 2017/

Môcť ešte neznamená chcieť, a už vonkoncom to neznamená urobiť. Nato, aby sme niečo chceli a urobili to, je potrebná motivácia a sila. Motivácia rozhodnúť sa a sila urobiť to, čo je dobré. Pýtam sa stále či to, čo v sebe rozpoznáme ako dobré a správne, nie je potom už ľudskou povinnosťou urobiť? Istý malomocný prichádza k Ježišovi a žiada ho: “Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.” Túži po uzdravení. Vie, že on sám si nedokáže pomôcť. Preto žiada Krista, ktorého rozpoznal ako mocného v slove i v čine. Nedonucuje ho, necháva ho slobodného rozhodnúť v tom, čo urobí. Ježiš “vystrel ruku, dotkol sa ho”. Tradičný obraz Boha, ktorý vystretou rukou sa skláňa k človeku, aby ho zachránil. Boh sa dotýka nedotknuteľného. Boh je Bohom pre svoju milosrdnú lásku, ktorou sa dotýka ľudskej mizérie. Toto je jeho prejav posväcovania - Boh nie je Zákon, ktorý zakazuje zlo, a ktorý oddeľuje zlých od dobrých. Nie je ani svedomie, ktoré vyčíta. Je ako otec či matka blízko zlostiaceho či tešiaceho syna-dcéry. Nemusíme sa dlho zamýšľať nad týmto textom, aby sme pochopili, že tu ide o vieru - ako vzťah medzi človekom a Bohom. Ona je vyjadrená pohybom “dotýkať sa” - alebo ešte lepšie “byť dotknutý” Bohom. Preto toto silné prepojenie medzi zázrakom, slovom a dotykom. Človek je pretvorený slovom, ktoré sa dotklo srdca. Ale ak sa Boh dotýka teba, aj ty sa dotýkaš jeho. Okrem toho vonkajšieho dotyku, sa realizuje ten vnútorný, ktorý je silnejší. Boh, ktorý sa dotýka vnútra, mení bytie (podstatu) človeka. Pán, ktorý sa dotýka ľudského srdca, mení (znovu tvorí) celého človeka. Dotyk je základné gesto vzájomného poznania a výmeny. Nechajme sa dotknúť Bohom aj dnešný deň. Zdroj: www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie