Je dokonané /30. 3. 2018/

V dnešnej dobe sa čoraz častejšie začína klásť otázka: Čo z toho mám? Študent a žiak sa pýta: Čo z toho budem mať, keď sa budem učiť, a rodičia nemajú známosť a protekciu? Robotníci sa pýtajú: Čo z toho máme? My pracujeme a iní len schôdzujú! Čo z toho mám? Častá otázka, ktorá nám neraz zatvára oči a brat nevidí brata, rúcajú sa priateľstvá, ba rozpadávajú sa i rodiny. Čo má dnes hodnotu? Život? Sláva? Bohatstvo? Dozneli Jánove pašie. Dnes, v jediný deň roka, sa neslávi svätá omša. Veriaci celého sveta si dnes pripomínajú smrť Krista. Prežívame Veľký piatok, deň, keď si máme uvedomiť, čo pre nás znamená smrť Ježiša Krista na kríži. V slovách evanjelia sv. Jána sme nepočuli otázku z úst Pána Ježiša: Čo z toho mám, keď ja idem za vás zomrieť?! Naopak, vidíme Krista, ktorý prijíma utrpenie, kríž a smrť s láskou. V Kristovom utrpení nevidíme nič, čo by hovorilo, že Pán Ježiš nechce prijať toto utrpenie. Kristus nezomiera za svoje hriechy, zomiera za hriechy sveta. Za naše hriechy. Kristovo utrpenie a smrť nás obohatila a je pre nás ziskom. Boh nemôže nič prijať, pretože on je všetko. My ľudia nemôžeme Bohu nič dať, ale ani zobrať. Môžeme len získať, alebo stratiť. To si máme uvedomiť zvlášť dnes pred Kristom na kríži. Keď vo svojom srdci skutočne vzdám úctu Kristovmu krížu, môžem len získať. Keď sa však ku nemu stavam chladno, bez záujmu, musím si uvedomiť, že Kristovi-Bohu nič nemôžem zobrať, umenšiť, ale tým len sám strácam. Ktosi povedal, že keď ide okolo kríža, pozdraví Krista, ale že ho nemiluje. Je to zvláštny postoj, ale už i to je znamenie, že má úctu k trpiacemu Kristovi. Možno už toto je začiatkom konverzie podobnej na kríži, kde jeden zo spoluodsúdených s Ježišom zvolal: ,Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Kristus nikomu nenúti svoj kríž. Veď preto môže človek kríž zložiť zo steny, ale môže ho na stenu i zavesiť. Človek môže kríž odstrániť z krížnej cesty, ale môže ho tam aj umiestniť. Obrady Veľkého piatku nás učia, aby sme sa na svoj život nepozerali len v pozemskom, materiálnom, prirodzenom zmysle, čo z toho života ešte môžem užiť. Akú hodnotu má môj život? V časopise Zdravie bol článok Čo stojí život? Autor hovorí o živote ako o hodnote, ktorá sa nedá vyčísliť. Aj keď uvádza, že naša spoločnosť následkom usmrtenia jednej osoby v cestnej premávke stráca milión deväťstosedemnásťtisíc Sk. Teda skoro dva milióny korún. Je to veľa korún, a predsa pri počutí tejto sumy mali by sme sa zastaviť. Ježiš svojou smrťou na kríži prišiel zachrániť nielen jedného, ale všetkých ľudí. To je hodnota, ktorú si je ťažko predstaviť. Keď Boh sa podujal k takej úžasnej veci, aký vzťah mám ja k svojej duši? Ak veríme, že smrťou sa všetko nekončí a že naša duša je nesmrteľná, nemali by sme jej venovať oveľa väčšiu pozornosť? Pozeráme sa s dojatím na Krista, ako zomiera na kríži. Kristus nestojí o náš súcit. Jasne povedal ženám na krížovej ceste: Neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi. To znamená, že máme sa učiť od svojho Krista a radšej máme oplakávať svoje viny, ako žialiť nad jeho mukami, ktoré sme sami zapríčinili. Tihamér Tóth v jednej svojej kázni povedal: - Keď na ceste padne kôň, desiatky rúk sa spoja, aby ho postavili. Keď však padne človek do hriechu, ruky sa nepohnú. - Rodičia sa prestávajú modliť za svoje deti. Keď sa kňaz spýta manželky, či sa modlí za svojho manžela, dostane zápornú odpoveď s tým, aby sa modlil sám za seba. Stali sme sa egoistami nielen v materiálnej oblasti, ale i v duševnej. Kto sa modlí a prosí za zatvrdlivých hriešnikov, za tých, čo hanobia Cirkev, za tých, čo v našej spoločnosti urážajú Boha, vysmievajú sa z Cirkvi? Ba mnohí sa im snažia pripodobniť. Tu pod krížom si uvedomme, že najväčšia hodnota je na kríži. Za kríž sa nemáme hanbiť. Tento kríž už dvetisíc rokov hovorí o víťazstve! V tomto kríži nachádzali a budú nachádzať úprimne zmýšľajúci veriaci posilu, zmysel života, skutočné hodnoty. Kristus učí, kde je pravda, kto hovorí o skutočnom pokoji, čo je to pravá láska. Očisťme dnes vo svojich srdciach úctu ku krížu. Prejavme svoje presvedčenie, že jedine v kríži Krista je naša „cesta, pravda a život“. Kristus hovoril: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11,25). Skutočne všetko dočasu, len Boh naveky. Z kríža sa Kristus prihovára mládeži. Svet vám hovorí: „Carpe diem!“ -“Uži dňa!“ Ja vám hovorím: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba... „ (Lk 9,23). Áno, svet hovorí o tom, čo sa skončí, čo tu na zemi stratí lesk, hodnotu, slávu, ja však hovorím o poklade, ktorý hrdza nezničí, moľ nezožerie a zlodej neukradne. Ja vám hovorím o láske, ktorá nekončí šedinami, vráskami, smrťou milovanej osoby. Ja vám hovorím o láske bez konca, hoci ten, kto pôjde za mnou, to bude mať oveľa ťažšie ako ten, kto žije len pre tento svet. Vám, otcovia a matky, z kríža Kristus hovorí, učí zachovávať podľa príkladu príkaz: Cti otca svojho i matku svoju. Vám hovorí: Nezabíjaj! Vás prosí: Nezosmilni a nepožiadaj manželku, manžela blížneho svojho! Oslovuje i vás, starších a chorých: Modli sa a pracuj! Uvedomte si vy všetci, že nestačia len slová, ale musíte ukázať i príklad. Modlitba, sviatosti, pokoj, láska... Ešte sa pýtate, čo za to? Kristus hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 10,22). Kristus sľubuje svoje spoločenstvo bez konca a nielen sľubuje, ale dnes svojou smrťou i zaisťuje každému bez protekcie, konexií, podplácania, známostí. Len jedno je potrebné: Uveriť v jeho lásku. Všetko má zmysel. Niečo pre odmenu, niečo pre trest. Veríme, že Boh dobrých odmeňuje a zlých trestá. Na toto má Ježiš právo, pretože zomrel za nás. Miloval nás až do krajnosti. Jeho smrť je pre nás medzníkom, ktorý rozhodne o našej spáse, alebo o našom odsúdení. Prosme preto dnes všetci: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami! Amen. Zdroj:www.homily-service.sk/