Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Gorazd a spoločníci /27. 7. 2018/ 9.-10.stor.

Svätý Gorazd a spoločníci Sv. Gorazd bol prvým a priamym nástupcom sv. Metoda v správe školy a zrejme aj arcibiskupstva. Dá sa povedať, že bol tretím apoštolom Slovákov, popri sv. Cyrilovi a Metodovi. Je najstarším známym kňazom a svätcom nášho pôvodu. Gorazd aj so svojimi spoločníkmi pochádzali z Veľkej Moravy, boli Slovenmi, teda presnejšia lokalizácia ich vlasti hovorí o území dnešného Slovenska. O živote sv. Gorazda vieme toho veľmi málo, o živote jeho spoločníkov – Klimenta, Angelára, Nauma a Savu ešte menej. Spomínajú sa, najmä sv. Gorazd v rukopisoch o živote Metoda a jeho učeníka sv. Klimenta Velického, neskoršieho bulharského biskupa. S určitosťou však môžeme povedať, že Gorazd bol v dejinách druhým Slovákom, ktorý trpel za vieru (prvý bol Slavomír, príbuzný Rastislava a Svätopluka v r. 871). Gorazd bol prvým slovenským spisovateľom; preložil Sväté písmo do slovanského jazyka. Je prvým Slovákom, o ktorom kresťanská tradícia zachoval povesť svätosti. Najstarší životopisný záznam, ktorý sa na Gorazda môže vzťahovať, súvisí s pobytom sv. Cyrila a Metoda v Ríme v rokoch 867-869. Uvádza sa totiž, že zobrali so sebou aj niekoľkých svojich učeníkov, ktorí boli potom v Ríme vysvätení – traja za kňazov a dvaja za diakonov. Hneď po svojom vysvätení spievali liturgiu slovanským jazykom v chráme sv. Petra, sv. Petronily, sv. Andreja a nakoniec v chráme sv. Pavla apoštola. Potom začas zotrval Gorazd s Cyrilom a Metodom v Ríme. Po Cyrilovej smrti (14.2.869) sa Metod so svojím sprievodom vrátil na Veľkú Moravu, nesúc so sebou aj slávnu bulu Hadriána II. o povolení slovanského bohoslužobného jazyka. Potom dejiny o sv. Gorazdovi mlčia, až konečne roku 885, keď v predtuche smrti Metod poučoval svojich žiakov. Na otázku, koho určuje za svojho nástupcu, ukázal na Gorazda a odpovedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja.“ (Život Metoda, hl. XVII) Po Metodovej smrti (6.4.885) sa však podarilo kňazovi Vichingovi intrigami dosiahnuť u pápeža, aby za administrátora Veľkej Moravy nepotvrdil Gorazda, ale jeho – Vichinga. To však trvalo len do roku 893. Vichinga vyhnal sám Svätopluk. V roku 898 prišli na Veľkú Moravu legáti pápeža Jána IX.: arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel. Pre Veľkú Moravu vysvätili jedného arcibiskupa a dvoch biskupov. Takmer s istotou môžeme tvrdiť, že tým arcibiskupom bol práve Gorazd. V roku 907 však Veľkomoravskú ríšu zničil vpád pohanských Maďarov. Mnohí kňazi ušli, slovanská liturgia takmer zanikla. Gorazd sa pravdepodobne uchýlil do Poľska, do Krakova, kde sa stal prvým arcibiskupom. Dosvedčuje to zápis v rukopisnom liturgickom kalendári zo 14. storočia z poľskej Vislice. Na 17. júl tam je určený sviatok sv. Gorazda. Viac zmienok o jeho živote nemáme. Patrí mu však pevné miesto medzi svätcami slovenského pôvodu a právom ho pokladáme za tretieho apoštola Slovanov. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie