Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Nečistí duchovia kričali: „Ty si Boží syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali /24. 1. 2019/

Dnes čítame o Kristovi, že šiel za ním veľký zástup. Teší nás tento úspech nášho Spasiteľa. Ale musíme si uvedomiť, že veľký zástup pôjde aj za každým z nás. Lebo tak, ako žiaden človek nie je osamelým ostrovom, ani žiaden náš skutok, ba ani žiadne naše slovo - sa nekončí pri samom sebe. Každý náš skutok a každé slovo - či to bude dobrý skutok a dobré slovo, či zlý skutok a zlé slovo - padá ako zrno, ako iskra do niečieho srdca - a tak či onak, kohosi tvorí, formuje niečí postoj, niečí život, vzbudzuje nejakú ozvenu, prináša nejaké ovocie, vybieha do diaľky a do šírky, vyvoláva čoraz novšie skutky a čoraz novšie slová - a to v najširších kruhoch a v najvzdialenejších pokoleniach - hoci sme to neplánovali, ani si to neuvedomujeme. Človek už zomrie, a jeho skutky a jeho slová budú stále žiť a stále prinášať ovocie - dobré alebo zlé. Kameň spadne na dno, ale kruhy na vode sa šíria až po brehy. A takto ide za mnou, za mojím slovom alebo skutkom, zástup. Ale akým smerom ide tento zástup? Aký smer som ukázal ľuďom svojím skutkom, svojím slovom, svojím príkladom? Musí sa teda vo mne znásobiť pocit zodpovednosti za všetko, čo hovorím a konám. Zdroj:www.homily-service.sk

napísal Jana Sakalová

23.1.2019 21:44

339 Prezretí, 0 Komentáre