Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka /30. 4. 2019/

Včera sme skončili s pozvaním vytvorenia pravej identity učeníka. Teda zanechanie starého spôsobu myslenia a prijatie nového uceleného a jednotného spôsobu, ktorý bude zahŕňať celého človeka a v každom okamihu jeho života. Preto je na mieste otázka: Aký je to vlastne spôsob uvažovania a správania? Nikodém sediac pred Ježišom je človekom, ktorý pozná ako učiteľ veľmi dobre Písmo. Je postavou, ktorá sa vyníma medzi svojimi. Je pre to rešpektovaný a chválený. Predsa podľa Ježiša mu niečo chýba: Jeho poznanie sa sústreďuje na to, čo pochádza z dola - od ľudí, z ľudskej múdrosti; a chýba mu poznanie toho, čo prichádza zhora - od Boha. V tom spočíva prijatie pravej identity učeníka. Nechať sa osloviť Duchom, ktorý: “veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide”. Načúvať Duchu, ktorého slová nepochádzajú z ľudskej racionality - ale ju presahujú, dopĺňajú a často s odstupom času aj vysvetľujú. V Nikodémovi sa nachádza aj naše pokušenie vysvetliť si vieru podľa seba - z dola, svojou racionálnosťou a uvažovaním. Toto človeku zabráni hľadieť Božím pohľadom. Americký psychológ Lawrence Kolberg pomenoval šesť hlavných štádií vývoja morálky u človeka (odporúčam - a to nie len rodičom - si prečítať niečo z jeho diela alebo aj z diela klasika vývinovej psychológie, švajčiarskeho psychológa Jeana Piageta). Tie prvé dve sú tzv. nekonvenčné a zamerané na trest a odmenu. Ide o pohľad zdola, kde všetko je definované pravidlom: “akcia a reakcie”. Takéto myslenie sa prejaví aj vo vzťahu k Bohu. Dám Bohu, čo mu patrí a dostanem od neho odmenu. Príde nejaké nešťastie či choroba, začnem sa pýtať, kde som urobil chybu a prečo ma Boh tresce. Jeden z mnohých našich prejavov uvažovania “z dola”, ktorý sa prejavý aj v každodennom živote a má mnohé následky. Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie