Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Beátus z Lungernu, eremita /9. 5. 2019/ * Anglicko † 112 Beatenberg pri jazere Thunersee, Švajčiarsko Význam mena: blažený Patrón Švajčiarska; proti rakovine a moru

Svätý Beátus z Lungernu, eremita S identifikáciou sv. Beáta, ktorý pochádzal z Lungernu, býva niekedy problém, pretože 9. mája sa oslavuje ešte jeden svätec toho istého mena – sv. Beátus z Vendome. Podľa životopisu z roku 1511 sv. Beáta z Lungernu pokrstil apoštol sv. Barnabáš, keď sa na svojich apoštolských cestách dostal až do Anglicka. Po krste Beátus odišiel do Ríma, kde ho sv. apoštol Peter vysvätil za kňaza. Beátus potom odišiel z Ríma a prišiel až na územie dnešného Švajčiarska, kde hlásal evanjelium. Vďaka svojej zanietenosti a početným zázrakom, ktoré vykonal, sa veľa ľudí obrátilo. Legenda rozpráva, že počas svojho pôsobenia pri jazere Thun v strednom Švajčiarsku, kde žil v jaskyni, porazil draka, ktorý znepríjemňoval ľuďom život. V jaskyni potom ďalej aj so svojím žiakom Achátom žil, postil sa, modlil a robil pokánie. Zomrel okolo roku 112 vo veku asi 90 rokov. V tej istej jaskyni bol potom pochovaný. Je však viac-menej dokázané, že kresťanstvo sa vo Švajčiarsku objavilo až v 3.-4. storočí, nie v prvom. Kult sv. Beáta jestvuje prinajmenšom od 12. storočia. Niektorí ho spájajú s menom sv. Beáta z Vendome, eremitom, ktorý žil na území Francúzska v 6. storočí. Rímske martyrológium uvádza sv. Beáta z Lungernu ako pustovníka bez ďalších komentárov. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

napísal Jana Sakalová

9.5.2019 17:24

583 Prezretí, 0 Komentáre