Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia - 6. veľkonočná nedeľa

Duch Svätý vám pripomenie všetko, čo som vám povedal /26. 5. 2019/

Často hovoríme starú pravdu, že sľuby treba plniť a najmä vtedy, keď ide o nás. Cítime sa urazení, ak niekto nám niečo sľúbil a slovo nedodržal. Lenže buďme úprimní, ako je to s našimi sľubmi? Plníme ich? Ježiš svoje slová dodržal, čoho dôkazom je aj zoslanie Ducha Svätého. Jeho sľub zachytáva práve dnešné evanjelium: Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pre apoštolov mal Ježišov sľub mimoriadny význam, keďže im pri poslednej večeri ukázal ich cieľ aj cestu k cieľu. Na ceste im sľubuje pomoc Ducha Svätého. Tituluje ho menami Pomocník, Obhajca, Tešiteľ, Zástanca… Duch Svätý, ktorý vychádza od Otca, je Pomocníkom Božej pravdy proti duchu sveta, ktorý je duchom lži a omylov a zostane navždy pri veriacich v Pána. Je tiež Tešiteľom, lebo každý človek potrebuje útechu vo svojich bolestiach, starostiach a slabostiach. Tým viac potrebuje útechu kresťan, ktorý vo svetle kríža má sa vyrovnať s bolesťou a utrpením. Duch Svätý je tiež Zástanca a Obhajca vinníkov. Len v ňom sme schopní všetko uznať a pochopiť, že si zaslúžime odsúdenie a smrť za hriechy, ale aj to, že Boh je nekonečne milosrdný a odpúšťa nám naše viny, ak ich úprimne ľutujeme. Ježiš sľub dodržal a jeho Duch vlial apoštolom silu, aby boli neohrozenými a vernými hlásateľmi jeho učenia. A práve vo svetle tejto sily dokázali obetovať svoje životy a úplne pochopili Pánove slová: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Táto myšlienka je veľmi vzácna aj pre nás. Ak sa otvoríme Duchu Svätému, ktorý je aj náš Pomocník, Obhajca, Tešiteľ i Zástanca, ak ho prijmeme, vtedy v nás bude prebývať sám Boh. Veľmi pekne to vysvetľuje svätý Pavol v liste Korinťanom: Neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. Uvedomujeme si, čo Pavol hovorí? Boh prebýva v duši človeka! Teda nie niekde nad oblakmi, nie vo vzdialenosti desiatok svetelných rokov, ale v nás! Doznajme, že táto vzácna myšlienka pre náš život, býva často zabudnutá. Monsignor de Ségur vraví: Ak si túto pravdu neosvojíme trpezlivým štúdiom a rozjímaním, zostaneme neuvedomelí o najväčšom poklade, ktorý máme. Počúvajme, čo si napísal do denníka francúzsky dôstojník, odsúdený na ťažký žalár v pevnosti Lille, ktorý bol zvyknutý navštevovať Ježiša vo svätostánku a klaňať sa mu: Ak si chcem vykonať peknú adoráciu, vojdem do svojho vnútra a klaniam sa Bohu, prítomnému vo mne. Veď či nie som jeho svätostánkom?! Aj my si uvedomme, že sme svätostánkom, v ktorom prebýva Boh, pokiaľ sme ho nevyhnali ťažkým hriechom. Táto skutočnosť sa nám podáva vo svete Ducha Svätého, ktorého Ježiš poslal aj do našej duše, a tak splnil svoj sľub, daný apoštolom a tým aj nám. Pouvažujme dnešnú nedeľu nad tým, akým chrámom Ducha Svätého sme my?

Zdroj:www.trojica.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
22 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie