Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde /28. 5. 2019/

Hovorí sa, že nejeden nepriateľ Krista si na Cirkvi vylámal zuby, či zlomil väzy. Trochu pravdy snáď na tom je. Mnohí si želali smrť, zánik Cirkvi, ktorá je dielom Ježiša Krista, ktorú však riadi Duch Svätý cez viditeľnú hlavu, hierarchiu Cirkvi na čele s pápežom. Boli v Cirkvi aj také obdobia, že mnoho veriacich upadlo do beznádeje a strachu o Cirkev. Zabudli však, že Cirkev nie je dielo ľudské, ale Božie. Preto nezaškodí ani nám dnes zamyslieť sa nad úryvkom evanjelia a posilniť sa vo svojej viere. „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám" (Jn 16,7). Tieto slová museli apoštolov prekvapiť, keď ich počuli od Pána Ježiša. On chce od nich odísť. Nerozumejú a nechápu, a preto im vysvetľuje, že keď odíde, bude to skutočne pre nich a pre budúcu Cirkev až do konca sveta len na úžitok, pretože tým len získajú, a to práve pôsobením Ducha Svätého. Aj keď po Ježišovom zmŕtvychvstaní apoštoli sa mohli presvedčiť o poslaní Pána Ježiša ešte presvedčivejšie, mali však pod vplyvom prostredia a najmä dlhej doby čakania na Mesiáša, inú predstavu o Ježišovi. Stále zostávalo pre nich mnoho nejasných miest, a preto jeho neprítomnosť po odchode vylieči ich od pozemského chápania učenie, ktorého sa im dostalo. Toto sa im dostane cez „zástancu", čiže cez tretiu Božskú osobu-Ducha Svätého, ktorý je pravý Boh s Otcom i Synom. Tento Duch Svätý sa stane až do konca čias spojivom v neviditeľnom procese medzi Pánom Ježišom a viditeľnou hlavou Cirkvi na zemi. Pod vplyvom Ducha Svätého svet spozná, že nie Pán Ježiš, ale svet sa dopustil zločinu, nevery. Tak môžeme pochopiť, že ten čo neverí, sám seba odsúdi, pretože nespolupracuje s tým, ktorý toto nielenže stvoril, vykúpil po spáchaní hriechu, ale že ho i riadi až do konca sveta. Svet si uvedomí, že smrť Pána Ježiša nie je pre nás porážkou, práve naopak, víťazstvom. Kristovo zmŕtvychvstanie je pre neveriaci svet najväčšou porážkou. Dnes nikto z nás nepochybuje o tom, že Duch Svätý je medzi nami činný. Aj keď Ježiš - náš Vykupiteľ a Spasiteľ od nás odišiel, no pod vplyvom Ducha Svätého môže celý svet viac a viac napredovať a hlbšie poznať osobu Pána Ježiša. Môžeme povedať, že hoci sme sa s fyzickým Kristom ako človekom nestretli, predsa naša viera nie je o nič menšia, slabšia, a to práve preto, že odchodom Pána Ježiša k Otcovi, nielen vtedy v Jeruzaleme, ale i dnes, stali sme sa schopnými prijať Ducha Svätého a pod jeho vplyvom môžeme rásť vo viere a láske. Koľkokrát práve tajomstvo Eucharistie je pre nás úžasným impulzom viery. Ďalej pripomienka, že Duch Svätý je vo mne, v mojich bratoch a sestrách, mocne ma utvrdzuje vo viere v jedného Boha v troch božských osobách. Prekážkou nám vôbec nie je ani to, že Pána Ježiša tu na zemi nevidíme z tváre do tváre. My však veríme, že Ježiš nám takéto stretnutie prisľúbil. Keď teda splnil aj svoje slová okolo svojho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, veríme, že naše vzkriesenie nebude pre Ježiša nejakým problémom. Áno, aj keď často tieto súvislosti celkom svojím rozumom nechápeme, pretože to dnes ešte presahuje našu chápavosť, pracujeme a vzdelávame sa, aby sme mohli o tomto čo najviac nielen vedieť, ale i podávať ďalšie svedectvá. Raz pre nás tieto ťažkosti pominú a naša viera nebude pre nás ťažkosťou, ale radosťou z oslavy Boha. Predpovedaný a oznámený Duch Svätý je preto pre každého, kto sa k nemu obracia vo viere, posilou a svetlom na ceste do večnosti. Smelo sme odložili strach o budúcnosť Cirkvi. Aj keď to nevidíme v ružových farbách, aj keď sa stretávame s úžasným odporom a nenávisťou voči Cirkvi, platia slová Pána Ježiša, ktoré za dvetisíc rokov sa už neraz osvedčili: „... pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18). Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie