« Späť

Z dnešného evanjelia

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte /11. 6. 2019/

Určite sa stretávate s otázkou: „Čo je dnes zadarmo?" Takisto ste počuli odpoveď: „Ani sliepka zadarmo vajce neznesie." Keď si však pravdivo otvoríme oči, zistíme, koľkým darom sa môžeme tešiť, ktoré sme si ani nezaslúžili. Tak ako sa vieme hmotne podporovať, aj Ježiš vystrojil svojich učeníkov na cestu s odovzdávaním duchovných darov: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte" (Mt 10,8b). A koľkokrát sme sa aj my presvedčili, že táto pravda stále platí. Rovnako ako Boh daroval posolstvo o prichádzajúcom kráľovstve a moc uzdravovať dvanástim apoštolom, tak by aj oni mali odovzdávať tieto dary ostatným. Táto myšlienka sa tiež nachádza v rabínskych spisoch: „Tak ako ty /Mojžiš/ si ju /Tóru/ dostal zadarmo, tak ju vyučuj zadarmo." Sv. Pavol tiež spomína, že „som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium" (2 Kor 7b). Ohlasovanie treba chrániť pred každým náznakom ziskuchtivosti. Ježiš rozdáva svoje dary bezplatne, tak ich majú dávať ďalej aj oni. Aj v apoštolskej dobe zostalo zásadou, že misionár pôsobí bezplatne, ale živia ho veriaci. Ohlasovanie môže iných zapáliť - ako u samého Ježiša iba vtedy, keď sa nerobí pre zárobok, ako obchod. Keď sa vydávame na cestu života, máme sa celkom spoľahnúť na Boha. On nás bude živiť, tak ako živí nebeské vtáky a poľné ľalie. Ak sa celkom oddáme jeho službe, Boh sa o všetko ostatné postará. Obe časti treba mať pred očami: je to vzťah prijímania a dávania v bratskom zmýšľaní a podľa apoštolského pravidla sa obmedzuje na to, čo je potrebné. „Čo máš, čo si nedostal? (1 Kor 4,7b) Aj v dobrom si radi vyrovnávame účty, aby sme si neboli navzájom dlžní. „Kamaráti buďme a dlhy si plaťme." Je to správne, pokým sa z tohto vzťahu nestráca láska. Ale Pán nechce, aby sme boli vypočítaví. Totiž, ani ľuďom nemôžeme všetko vrátiť, čo sme doteraz dostali. Spomeňme si len na dar života. Ako najlepšie poďakovať rodičom za všetky obety od môjho počatia až doteraz? Pán Ježiš nám pripomína: „Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú..." (Lk 6,38a). Pri rozhovore dcéra matke vyčítala, že zase dala 30 eur na opravu kostola. Matka jej dala odpoveď, ktorá prítomným vtisla slzy do očí: „Dcéra moja, nikdy som o tom ešte nehovorila. Dnes peniaze mám a som rada, že môžem dať. Mám dlh, ktorý splácam Bohu. Boli ste malé, mala som vás päť. Otec bol vo väzení, vieš, že pil a peniaze mi nedával. Blížili sa Vianoce. Nemali sme ani jedlo na štedrovečerný stôl. Vošla som do kostola a plakala som. Nechcela som vás sklamať, ale okrem kapusty a zemiakov som nemala nič. Vtedy ma stretol pán farár, nič som mu nehovorila a on mi podal obálku so slovami: „Dostal som ich a ja ich chcem dať vám. Viem, že ich viac potrebujete." Zobrala som ich. Cítila som, že Boh vypočul moju modlitbu, aby ste aj vy mali Vianoce ako iné deti. Viem, že mi to náš pán farár dal zo svojich. Dnes ich môžem vrátiť Bohu." Pán vidí naše úmysly i napriek našim nedokonalostiam: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojím deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" (Lk 11,13) Najúprimnejšou vďačnosťou za dar sa môžeme odmeniť ďalším darom. „Veselého darcu Boh miluje" (2 Kor 9,7b). Tak by sme nikdy nemali ostať v núdzi. Ak budeme kráčať po svete s otvoreným zrakom, budeme sa môcť tešiť toľkým Boží darom aj takto: Vďaka ti, Pane, za všetky tvoje dobrodenia, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie