Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Životopisy svätých

Svätý Benno z Meißenu, biskup /16. 6. 2019/ * 1010 Hildesheim (?), Nemecko † 1106 (?) Meißen, Sasko, Nemecko Atribút: ryba s kľúčom od kostola Patrón rybárov, tkáčov

Svätý Benno z Meißenu, biskup Benno sa narodil pravdepodobne v Hildesheime v Nemecku, vychovávaný bol v opátstve sv. Michala. Najskôr bol kanonikom v Gozlare v Hanoveri, potom kaplánom na dvore cisára Henricha III. a od roku 1066 biskupom v Meißene. Henrich IV., ktorý nastúpil po svojom otcovi, sa snažil dostať Cirkev pod štátnu moc a jedným z jeho plánov bolo urobiť biskupov závislých na panovníkovi. On, nie pápež, dával každému novému biskupovi prsteň, ktorý mal symbolizovať ženícha Cirkvi. Pápež Gregor VII. odmietol tieto praktiky a začal tým dlhotrvajúci boj známy ako „Investiture contest“, ktorý sa rozšíril po celej Európe. Rozhodovalo sa o tom, kto má právomoc uviesť do úradu nového biskupa. Sv. Benno sa postavil na stranu pápeža Gregora VII. proti Henrichovi IV., za čo bol rok vo väzení. Pápež Gregor VII. vyhlásil, že panovník, ktorý odmieta podriadiť sa Cirkvi, nemá právo prijať Eucharistiu. Mnohí biskupi nedodržovali toto nariadenie, ale traduje sa historka, že keď zavítal Henrich IV. do Meißenu a chcel vstúpiť do katedrály, sv. Benno katedrálu zamkol a kľúč hodil do rieky Labe. Keď nahnevaný panovník odišiel, Benno musel rozmýšľať, ako katedrálu znovu otvoriť. Nakoniec nahovoril rybára, aby hodil sieť na miesto, kde zahodil kľúč. Hovorí sa, že keď rybár vytiahol sieť, jedna ryba mala zavesený kľúč na plutve. Preto sa sv. Benno často objavuje na obrazoch s rybou a kľúčom. Svoje posledné roky strávil ako misionár vo Wends. Kanonizovaný bol v roku 1523. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

napísal Jana Sakalová

17.6.2019 23:04

450 Prezretí, 0 Komentáre