Bl. Mária Pia Mastena, rehoľníčka, zakladateľka Rádu Presvätej tváre /27. 6. 2019/ vlastným menom Terézia Mária * 7. december 1881 Bovolone, Taliansko † 28. jún 1951 Rím

Bl. Mária Pia Mastena, rehoľníčka, zakladateľka Rádu Presvätej tváre Terézia Mária Mastena sa narodila 7. decembra 1881 v meste Bovolone v talianskej provincii Verona ako najstaršia z piatich detí. Dokumenty opisujú jej rodičov ako príkladných kresťanov, horlivých vo viere a v dobročinnej práci. Najmladší Tarcisio vstúpil do Rádu bratov kapucínov a tiež zomrel v povesti svätosti. Terézia Mária prijala s veľkým oduševnením prvé sväté prijímanie 19. marca 1891 a pri tejto príležitosti zložila osobný sľub čistoty. 27. augusta 1891 prijala sviatosť birmovania. Počas dospievania bola veľmi usilovná v náboženských povinnostiach a farských aktivitách, predovšetkým ako učiteľka náboženstva. Onedlho pocítila volanie do zasväteného života a nasledovala ideál, ktorý bol charakteristický silnou oddanosťou Eucharistii a Presvätej tvári. V štrnástich rokoch požiadala o vstup do zasväteného života a v roku 1901 bola prijatá do postulátu v Inštitúte milosrdných sestier vo Verone. S povolením nadriadených 11. apríla 1903 zložila sľub, že bude zástupnou obeťou. Práve v ten istý deň sa zrodila pre večný život mystička z Lucca, svätá Gemma Galgani. Rehoľné rúcho prijala 29. septembra 1902, 24. októbra 1904 zložila rehoľné sľuby a prijala meno sestra Passitea Mária od Dieťaťa Ježiš. Jej požehnaný život bol poznačený zvláštnou duchovnou intenzitou. Sama neskôr hovorila, že to bola doba milosti a požehnania. Zvlášť spomínala s úctou a láskou na predstavených a na sestry z Inštitútu sestier milosrdenstva. Zápal, ktorý zažila v tomto Inštitúte, bol pre ňu inšpiráciou, aby si dala sľub, že sa bude usilovať hľadať dokonalosť vo všetkých veciach. Bola učiteľkou na rôznych miestach v regióne Veneto. Viac ako devätnásť rokov pôsobila v Miane pri Trevise, kde sa venovala intenzívnemu apoštolátu pre slabých a postihnutých študentov všetkých vekových kategórií. So súhlasom predstavených a s povolením Svätej stolice vstúpila 15. apríla 1927 do cisteriánskeho kláštora vo Veglie, aby si splnila hlbokú túžbu po kontemplatívnom živote. Dňa 15. novembra 1927 s podporou biskupa Eugenia Beccegata z Vittorio Veneto opustila kláštor a znovu začala učiť. Na jeho podnet začala rozmýšľať o založení rehoľného inštitútu. V rokoch 1930-1936 učila v San Fior (severne od Trevisa). Zamerala sa hlavne na chudobné a opustené deti. Otvorila pre ne školu a vývarovňu. Zároveň hľadala spolupracovníčky. 24. októbra 1932 s povolením biskupa začali nosiť rehoľný habit. Kánonicky bola rehoľa Presvätej tváre schválená 8. decembra 1936, kedy Terézia Mária zložila večné sľuby a svoje meno si zmenila na Mária Pia. Konečné schválenie pápežom po veľkých ťažkostiach dosiahla 10. decembra 1947. Celá nasledujúca apoštolská služba bola venovaná zriadeniu a rozvoju kongregácie, a to prostredníctvom novej podpory pre chudobných, trpiacich a nemohúcich. Ku koncu života zverila Inštitút charizme „znovuzrodenia, obnovenia a znovuodhalenia obrazu láskavého Ježiša v dušiach“. Zomrela náhle v Ríme 28. júna 1951. Pochovali ju na cintoríne Verano, no v roku 1953 jej telesné pozostatky preniesli do San Fior. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. v roku 2005. Zdroj:www.životopisysvatych.sk