Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Z dnešného evanjelia

Pán môj a Boh môj /3. 7. 2019/

Je zaujímavé sledovať osobné dejiny jednotlivcov. Sú poznačené veľkými rozhodnutiami i drobnými zmenami. Paradoxne, tie nepovšimnuté udávajú smer ľudskému životu. Pretože tie veľké sú často výsledkom tých malých rozhodnutí. Bolo by tragické, ak by človek pri písaní svojej histórie, nebol verný voči sebe samému. A upadol do akejsi predstavy, že jeho život je obyčajnou hrou osudu. Ani v kresťanskom ponímaní života, učeník sa v okamihu krstu nestáva obyčajnou bábkou v rukách Božej vôle. Život podľa Božej vôle je neustále konfrontovaný s ponukami sveta a spoločnosti. A zdá sa, tak ako u Tomáša, že ľudské srdce nie je schopné vždy kráčať po ceste viery. Chce vykríknuť: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." Chce to dostatok odvahy, aby sme priznali pred spoločenstvom veriacich, že nemáme dostatok viery v Boha. Sme vedení k tomu, aby sme naplno verili v to, čo nám bolo ohlásené v Božom slove. Slabá a prchavá viera sa stáva slabosťou, ktorú je potrebné pred spoločenstvom skryť. Avšak opak je pravdou. Vykríknuť zo srdca pri hľadaní Boha: “Neuverím, pokiaľ neuvidím”, sa môže stať prejavom pokory zoči-voči takému daru, ako je samotná viera. Aby sme mohli nakoniec zvolať so sv. Tomášom: “Pán môj a Boh môj!" Zdroj:www.domimacak.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
23 zaregistrovaných užívateľov
0 zapojených komunít
0 zapojených rodín
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
Kontaktné informácie